pireus bol v antickej dobe rušný prístav, centrum obchodu a kultúry, ale zároveň aj miesto, kde sa stretajú rozmanité idey a vplyvy. Aj keď to nie je štandardná interpretácia, Sokratovu cestu „dolu“ do prístavu vnímam prepojene so slávnou alegóriou o jaskyni, ktorú Sokrates predstavuje neskoršie v tom istom dialógu. Jaskyňa, miesto tmy a tam pripútaných niekoľko ľudí, ktorí pred sebou na stene vidia tiene predmetov, ktoré vrhá oheň horiaci za nimi. A veria, že vidia pravdu.
Platón, ústami Sokrata, používa tento obraz na vykreslenie cesty človeka, ktorý si od malého mala osvojuje (bez reflexie) rôzne názory, z nich si vystaváva vlastnú myšlienkovú mapu, a keďže sú to len názory (a nie čriepky skutočného poznania), sú len ilúziami. Z jaskyne treba vyjsť hore na slnko, ktoré v pravde vyjavuje, ako sa veci majú. No a potom? Potom, ak má človek viac odvahy ako rozumu, treba ísť zase dole do tejto nehostinnej diery a pokúsiť sa z pavučín ich ilúzií vyslobodiť čím viacerých.
Včera som zišiel do Banskej Štiavnice. Popravde to bol skôr výstup, ale po zaparkovaní som sa hobitím krokom dostal až pred dvere galérie, do ktorej som vskutku zišiel. Martin Knut je odvážna duša, ktorá svojou umeleckou tvorbou nielenže zišiel (zchádza) dole do individuálnych temnôt jaskýň našich duší, ale je natoľko odvážny (citlivo a drzo), že do našich ilúzií robí diery. Vyrušuje naše zabehané videnie sveta.
Stano Jendek
Nerobí diery len do svetla – on robí diery do tieňov… a táto tmavá diera, toto existenčné nič, ich, paradoxne, presvieti. Martin tmou presvetľuje naše tiene.
Pobudnutie pred jeho obrazmi je podobné meditácii, ktorá nás, možno po prvýkrát, privedie do momentu byť sami so sebou v prázdnote. Šepká nám, že toto prázdno v sebe máme objať – je náš priateľ, priateľka. On/ona dáva zmysel všetkému ostatnému.
Preto si myslím, že Martin je umelec (implicitne a ticho) reagujúci na to, čo dnes nazývame krízou zmyslu(plnosti) vo svete bez Boha.
Stano Jendek
Rovnako ako Nietzsche ale odmieta nihilizmus a cez jeho mystiku prázdna objavujeme štedrú plnosť bytia, ktorá si nerobí meritokratické ani utilitaristické nároky na našu hodnotu ako človeka.
Dnes máme strach, až bytostný, len tak byť – nečinnosť je zaháľaním, voľný čas musí slúžiť ako príprava na nevoľný čas, kontemplácia je prípravou na seriózny problem-solving. V tomto ruchu z každého vzruchu vnútorne zomierame; hľadíme na tieňohru na stene jaskyne a naučili sme sa jej dokonca tlieskať sťaby hercom na konci divadelného predstavenia.
Stano Jendek
Martinove maľby doprevádzajú aforizmy a jeho izmy sú doprevádzané obrazom. (Bolo skôr vajce alebo sliepka?) Podobne ako u Nietzscheho, aj tu slúži aforizmus hlbokému filozofickému záujmu, keďže je sondou cez dušu autora do duše človeka dnešnej doby – do ducha doby. Zeitgeist ako mozaika Martinových obrazo-memečiek, ktoré boli povýšené, svojou formou, na úroveň u-meme-nia.
Autor teórie mémov (z ang. „meme"), britský evolučný biológ Richard Dawkins, by bol z Martinovej výstavy nadšený, keďže mémy stelesnené v jeho obrazoch sú naozaj sťaby kultúrnymi génmi, ktoré sa dnes rodia v dielach autora, a chcú mať životnosť aj v spoločnosti ako takej. „Doba je zrelá“, hovorí sa, a kultúrne mémy narodené cez autorovu tvorbu sú silnou výpoveďou o kríze zmyslu, ktorej protiliekom je mystika prítomnej a spomaľujúcej prázdnoty.
Stano Jendek
Treba byť ale na pozore pred ďalším tieňom. Martinova tvorba nie je nostalgiou zašlého esencializmu, kde objavením našej „podstaty“, a vecí tam vonku, prinavrátime zmysel nášmu životu a svetu – tam vonku.
Život zozmysluplňujúca diera, ktorú nám autor pomáha v sebe objaviť, je podobná dieram – medzerám – medzi slovami, ktoré dávajú zmysel vete, či pauzám medzi tónmi, ktoré dávajú zmysel hudbe.
Diera ako bod-ka na konci vety.
Koniec ako možnosť pochopiť začiatok.
Smrť ako bod, keď má život najväčší zmysel.
Stano Jendek
Galéria Schemnitz v Banskej Štiavnici vás srdečne pozýva v sobotu 26. 4. o 16:00 hod. na záverečnú diskusiu s autorom Martinom Knutom a kurátorom Petrom Uličným. Autor aj kurátor vás radi prevedú myšlienkovou mapou a tvorivými dilemami počas príprav a realizácie výstavy Diery do svetla a sľubujú, že sú pripravení nezamlčať nič z toho, čo by vás mohlo zo zákulisia výstavy zaujímať.