Jedni prišli „vrátiť Fica tam kde patrí“, iní „dať dole Matoviča“. Mladí sa často pýtali, koľko ľudí prišlo a držali palce, aby ešte ďalší prišli a želali nám pevné nervy. Áno, mladí... Starí prichádzali pokorne a disciplinovane. V školskej jedálni varili dobre, počítanie hlasov ťažké nebolo, ba aj on-line systém fungoval. Aj sme sa dozvedeli to, „ako majú Putin a Lukašenko najtransparentnejšie voľby. A problém je, že tieto hlasy aj tak končia v ESET-e, že Štatistický úrad SR nemá už vlastné servery a že Čaputová je nacistami nasadená satanistka...

No stále je na tých voľbách/referendách niečo vzácne. Tá možnosť voľby. Aj preto sme s Danom s urnou odchádzali z príbytkov starých a znevýhodnených ľudí s dobrým pocitom, vyprevádzaní slovami akí sme „milí mládenci“. Ľudia sú unavení z toľkých udalostí a zmätkov za posledné roky.

Prehrávame súťaž o srdcia a najmä o hlavy našich susedov, kolegov, kamarátov, členov rodiny, častokrát dobrých ľudí.  Zbabrali sme to. Že čo? Takmer všetko. Dáta sú neúprosné, pretože ukážu aj výsledky susedov. Zatiaľ čo my máme aktuálne na pomyselnom vysvedčení 4 mínus, naši susedia sú v priemere dvojkári.