na Slovensku máme od roku 1953 socialistický model prokuratúry. Síce v súčasnosti už obmenený, ale tak ako nefungoval obmenený socializmus, teda socializmus s ľudskou tvárou, nefunguje ani obmenený socialistický model prokuratúry. Socializmus a jeho plody neradno len kozmeticky obmieňať, ale kompletne prekopať. Ani to sme sa nedokázali naučiť. A tak máme prokuratúru ako samostatný hierarchický, centralistický a monokratický orgán, ešte stále tak trochu ako štát v štáte. Na jej vrchole je generálny prokurátor, ktorý riadi celú prokuratúru. Tým aktuálnym je až príliš známy Maroš Žilinka a jeho žezlom je najznámejší slovenský paragraf 363 Trestného poriadku. 

Tento týždeň oslávil Maroš Žilinka druhé výročie vo svojej funkcii. Gratulácie vynechám. Pripomeňme si, že bol do funkcie zvolený 132 hlasmi zo 147 prítomných poslancov. Vždy je dobré si pritom pripomenúť, kto za neho vtedy nehlasoval a nezabúdať na to napríklad pri ďalších parlamentných voľbách.