Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prevažujú u nás podporovatelia víťazstva Ruska alebo Ukrajiny? Komentár bez odpovede

.richard Kollár .komentáre

Keď sa v základných kurzoch matematiky venujem exponenciálnym a logaritmickým funkciám, a logaritmickej škále na grafoch, používam pár praktických príkladov ich použitia. S log škálou sa stretávame bežne pri jednotkách hluku (decibely), sile zemetrasení (Richterova stupnica), či kyslosti alebo zásaditosti látky (pH - power of hydrogen).

používal som však ešte jeden príklad, ktorý bol zo sietí a tou bolo rozdelenie stupňa vrcholov v grafe, špeciálne internetu. Toto rozdelenie približne charakterizoval google (page) rank stránky. To je číslo, ktoré (okrem platenej reklamy) zoraďuje poradie stránok vo vyhľadávaní v google. Nejdem teraz do detailov vysvetľovať, aké faktory do google rank vstupujú, či ako presne toto číslo interpretovať, to v skutočnosti nie je ani úplne verejne známe. Zaujímavé pre študentov sú však výsledky, ktoré hovoria o exponenciálnych rozdieloch v kvalite a globálnom vyhľadávacom vplyve zdrojov. 

Vždy som sa utešoval, že kvalitnejšie zdroje ako bbc.co.uk, nytimes.com, theatlantic.com, a podobne mali vysoký ranking okolo 6. Aj naše zdroje ako sme.sk dosahovali ranking 4-5. Na druhej strane informačný hnoj ako ZjemAjVlek, či InfoVojna mal ranking okolo 2-3. Skvelé, nie? 

Študentom som prekvapujúco ukazoval, že aj domény uniba.sk, či savba.sk majú rankingy v pásme 4-5 a teda vo vyhľadávaní výrazne dominujú dezinformáciám. Prirodzene, konštatoval som, že je to mierne premrhaný potenciál, lebo okrem rankingu musí stránka na svoje zobrazenie vo vyhľadávaní aj obsahovať obsah relevantný k vyhľadávanému textu. A teda, žiaľ, v tom naše akademické stránky nedokážu konkurovať dezinformačným webom, ktoré generujú obsah práve tak, aby lepšie pokrývali dôležité vyhľadávané frázy. 

Toto všetko však zvalcovali sociálne siete. 

Pri vyhľadávaní napríklad tu na facebooku nezáleží na kvalite stránky, či jej hodnovernosti. Ide len o počet lajkov a iných interakcií vo vašom okolí grafu kontaktov na sociálnej sieti. Jednoducho, globálny ranking neexistuje, každý má ten svoj, ktorý je podmienený tým, čo sledujú a robia jeho kontakty. A tak sú zrazu pre veľkú časť populácie dominatné zdroje, ktoré nemusia mať (a nemajú) žiadnu kvalitu, hlavne, že píšu zaujimavo, presnejšie jednoducho a agresívne. A navyše, odpadáva potreba vyhľadávania, netreba už zadávať žiadne frázy, všetko sa vám samo nasťahuje do vášho pravidelného feedu správ na sociálnej sieti. Každé ráno, každý večer, kopec skvelého obsahu. 

Z matematického hľadiska je to následne veľmi jasná situácia. Nastáva polarizácia prostredia a následné pomalé postupné vlny šírenia aktívnejšej skupiny (tej, ktorá generuje viac obsahu, ktorý dokáže ľudí angažovať) v sieti. Nastáva taktiež zostrovanie vĺn na rozhraní domén, t.j. v okolí prechodov z jednej skupiny na druhú sa radikalizuje informačné správanie, t.j. práve ľudia na hranici medzi skupinami, ktorí majú správy z oboch strán, sú vystavení tomu najextrémnejšiemu obsahu, ktorý sa aj ich snaží polarizovať, získať na jednu alebo druhú stranu. Toto poznáme z difúznych procesov v akomkoľvek médiu, dnes sú však týmto médiom naše oči, uši a najmä mozgy. 

SITA/AP Photo/File

Celú tuto zmenu algoritmickej paradigmy z globálného vyhľadávacieho ranku na lokálny vplyv v prepojenej podsieti bez vyhľadávania (pasívne príjmanie a neskoršia aktivizácia radikálnejším obsahom), toto všetko pochopila dezinformačná scéna a sovietski psychológovia oveľa skôr ako štandardná informačná scéna. Kým dezinfo sa už bujne exponenciálne šírilo na sieťach s pomocou platených trollych fariem, štandardné médiá si udeľovali ceny za kvalitný obsah, porovnávali počty čitateľov a tešili sa z vysokého vyhľadávacieho ranku, prípadne si zaň aj priplatili inzerciou. 

A následne sociálne siete dokonca začali obmedzovať šírenie štandardného spravodajstva pomocou reklamy, aby tak umožnili vyššiu mieru šírenia lokálne populárneho obsahu, čítajte radikálnych správ, najmä dezinformačného charakteru. 

A tak sme tam, kde sme dnes a nie je odtiaľ žiadna krátka a jednoduchá cesta späť. 

Stáva sa oveľa menej podstatným, kto má aký google rank (samozrejme je to dôležité, ale je to už len jeden z mnohých faktorov), ako to, kto dokázal dlhodobo aktivovať na sociálnych sieťach svojich zdielateľov a podporovateľov. Podstatnou sa stáva forma obsahu: krátka, ľahko zrozumiteľná, úderná. Nie je podstatná kvalita, či pravdivosť informácie, len príťažlivosť jej obsahu a jeho ľahká stráviteľnosť.

A ak k tomu pripočítate nevraživosť politikov k štandardným médiám, lebo ich sledujú a podrobujú ich správanie analýzam a komentárom, ich dlhodobé vyjadrenia na ich zapredanosť (od Mečiara, cez Dzurindu, Fica, Pellegriniho až po Matoviča so štartérom Kollárom, Remišovou a Naďom), tak máme u nás navarené. Pre politikov totiž nie je čas vysvetlovať, majú presne nastavené 4-ročné hodiny, ktoré ich nútia veci robiť rýchlo, efektívne a efektne. Na kritiku nie je čas, to je úplne iná časová škála. 

Takže, ak niekoho prekvapujú výsledky v prieskumoch Ako sa máte Slovensko? (ten dáva zaujimavé a relevantné informácie už pár rokov) a ako argument sa používa to, že to organizuje Kičurov syn, tak ste zmeškali posledných 10 rokov. Áno výsledky sú nekonzistentné s minulými prieskumami. Áno, táto otázka nebola dobre nastavená. Jasné, štatistické rozpätia sú pri biasovanej nereprezentatívnej vzorke veľké. 

To všetko však len mierne zastiera silnú správu, ktorá sa k nám takto dostáva. A nie je prvá. 

Hovorí o tom, že naše obyvateľstvo je zmätené, absolútne netuší, čo je pravda, čo nie, čo je pre nich skutočne dobré a čo nie. Kto je vrah a kto je obeť. Kto lieči a kto nie. 

A v tomto zmätku ľudia nielenže drukujú zlej strane, ale navyše sa radikalizujú, a takisto sa strácajú vo vlastnom živote. Nerozumejú, koho majú voliť, ak chcú optimalizovať svoj život v obci, nevedia, ako si brať pôžičky, či ako si vyberať telefónny paušál. Sú stratení, brutálne stratení. 

A je úplne jedno, že stránky s najvyšším google rankom im zadarmo ponúkajú dobré rady a odpovede. Nikdy sa k nim bez predsudkov nedostanú. 

Sme v pasci algoritmov nastavených katastrofálnym spôsobom, aby reflektovali síce aj to najlepšie ale najmä to najhoršie v nás do širokého okolia. 

Kochajte sa, toto sme my a toto z nás urobili sociálne siete spolu so 4-ročným politickým cyklom. 

Článok uverejnený so súhlasom Richarda Kollara.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite