Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slavomíra Henčeková: Kráčam ďalej

.slavomíra Henčeková .komentáre .názor

Je leto. Namiesto politiky mám tak zrazu viac času na súkromné záležitosti, hoci ani politika, ani právo ma neobchádzajú. A keďže vám vždy píšem o tom, čo ma aktuálne zaujíma a čo prežívam, nebude tento článok výnimkou.

z Pohody som zamierila na Memoriál stopami ukrývaných detí. Posledný deň s nami kráčala aj pani prezidentka. Pre mňa to bola ďalšia príjemná spolukráčajúca, s ktorou môžem a zároveň nemusím pokecať. Nepokecala som, lebo bol príliš pekný deň na politiku a zároveň sa nerada prihováram známym ľuďom. Nechcem sa totiž zaradiť do davu ľudí, ktorí ich dennodenne otravujú. Tým ale vôbec nechcem znevažovať to, že bola s nami aj s tímom. Bolo to tak veľmi nerušivé, že to bolo úplne výborné. Veľmi si vážim, že prišla, ako aj všetkých, ktorí sa na tom podieľali (pozdravujem Sandru). Občas mi ten rešpekt možno nejde z tváre, ale vedzte, že je tam. Celkom určite voči pani prezidentke.

Z pochodu ma dobrí ľudia (pozdravujem Roba) doviezli do Popradu. Zástavka to bola neplánovaná, o čom by vedeli hovoriť moje kvety doma, kým teda ešte žili. Rozhodnutie prišlo posledný deň pochodu po jemne zúfalom mamkinom telefonáte ohľadom zdravotného stavu starých rodičov a od toho sa odvíjajúceho psychického stavu všetkých naokolo. Prišla som, len neviem, či zachraňovať seba, mamku alebo starých rodičov. V podstate nemám energiu ani na jedno. Skúšam aspoň základnú jednorazovú pomoc. Pomáhať raz je však jednoduché. Problém je robiť to dlhodobo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite