Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

.svet Fedora Gála: Prežiť!

.fedor Gál .komentáre .názor

Som preživší. Nijako som o tento údel nestál. Narodil som sa ako Žid v gete Terezín počas holokaustu v čase vojny. Kontext je dostatočne známy. Aj jeho rôzne interpretácie.

byť preživším je sociálna rola. Očakáva sa, že jej nositeľ je aj „rekvizitou“ a symbolom. V mojom prípade rekvizitou holokaustu. A že si neviditeľne ponesie v sebe aj osobnú traumu. 

Moja generácia prežila aj komunizmus a jeho peripetie, závan politickej slobody, resuscitáciu nacionalizmu až po pandémiu covidu a súčasnú vojnu na Ukrajine. Chvíľu v kruhu, a chvíľu po špirále. Kam? Väčšina preživších si založila rodiny, a ich deti, takisto deti ich detí, zdedili aj peripetie životov svojich rodičov. Epigenetické výskumy potvrdili prenos cez tri generácie. Zatiaľ. 

Popri preživších holokaust existujú v našom civilizačnom priestore preživší gulagov, utečenci pred genocídami, násilím, hladom... Aj oni majú potomkov. Žijeme pospolu. Občas z toho mrazí. A to ani nehovorím o tom, že aj každodenný život v podmienkach mieru a relatívneho blahobytu, môže byť traumatizujúci (domáce násilie, šikana, predsudky...). Žeby súčasť prirodzenej ľudskosti?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite