mäkkými rozpočtovými obmedzeniami voláme také situácie, keď dôsledky neefektívneho hospodárenia určitého subjektu na seba preberá štát. Subjekt teda môže dosahovať dlhy a štát je pripravený tieto dlhy splácať a pre daný subjekt je teda jeho vlastné rozpočtové obmedzenie mäkké. Predstavte si to ako príbeh márnotratného dieťaťa, ktorého dlhy vždy zaplatí jeho rodič.

Na druhej strane, tvrdé rozpočtové obmedzenie znamená, že štát žiadne ďalšie dlhy nehradí a subjekt si musí poradiť sám – narazil na tvrdú hranicu. V tomto príbehu rodič dlhy svojho márnotratného dieťaťa už nie je ochotný zaplatiť.

Spolu s Rudolfom Zajacom sme za posledných 20 rokov popísali nespočetné prípady mäkkého rozpočtového obmedzenia, ktoré sme našli v zdravotníctve: oddlžovania, zákazy exekúcií, zvyšovania základného imania, návratné aj nenávratné finančné výpomoci či mäkké právne formy ako príspevkové organizácie.

čo teda mení mäkké opatrenia na tvrdé? 

To prvé je určite privatizácia, kde každý subjekt je zodpovedný sám za seba a nemôže od štátu očakávať, že bude vyrovnávať jeho dlhy. Druhé je zmena právnej formy na obchodné spoločnosti.