Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slavomíra Henčeková: Hráme divadlo. Len každý úplne iné

.slavomíra Henčeková .komentáre .názor

V utorok večer v našom divadle Meteorit malo premiéru predstavenie, úryvky zo Shakespeara a jeho Sna noci svätojánskej a z Goldoniho Žiarlivých žien. V rovnakom čase sa však v parlamente a pred ním hralo úplne iné divadlo. Išlo priam o diametrálne rozdielne svety.

pred odchodom na skúšku som sledovala živý prenos z parlamentu. Boj o rečnícky pult sme už zažili, ale nikdy nebol tak smutný ako teraz. Strhávanie a oblievanie ukrajinskej vlajky. Fašisti pokrikujúci na zvláštne osamoteného ministra obrany a poslancov, že sú vlastizradcovia a americkí agenti. Vypískavanie, púšťanie sirén z reproduktorov toho, čo nevie pracovať s počítačom. Ten, čo má strážiť v tomto štáte zákonnosť, chcel splietať čosi o horšej zmluve než okupačnej v 1968. 

Brajgel, hnus, hanba. Potupa parlamentnej kultúry. Prehra zastupiteľskej demokracie. Ukážka bezmocnosti vo vynucovaní pravidiel v parlamente bez parlamentnej stráže, ktorú vehementne odmieta sám predseda parlamentu spolu so všetkými tými, ktorým brajgel vyhovuje. 

Pred parlamentom viali slovenské vlajky spoločne s tými fašistickými. Hrali sa ruské pesničky, na pozadí ktorých fašisti čosi zmätene vybľakovali o národnej suverenite. Starší ľudia uronili slzičky pri spomienkovom optimizme na bývalý režim. Aj kandelábre sa stavali. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite