Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slavomíra Henčeková: Zo života dobrovoľníčky v nemocnici

.komentáre .názor

Všetci vieme, že to majú zdravotníci v nemocniciach ťažké, a to nielen v pandémii. Keďže sa mi nepodarilo príliš pomôcť z pozície asistentky poslanca, rozhodla som sa urobiť to inak: pomôcť osobne v rámci svojich možností ako dobrovoľníčka. Mnohí sa ma pýtajú, prečo, čo a ako. Tak práve o tom bude tento článok.

v prvom rade mám potrebu napísať, že je dôležitejšie prácu dobrovoľníka a vôbec akúkoľvek prácu vykonávať, než o nej písať. Na druhej strane možno práve to písanie pomôže rozšíriť povedomie o tom, v čom a ako sa dá ako dobrovoľník pomôcť a aj o tom, ako to v nemocnici naozaj vyzerá, a tak okrem vykonávania aj píšem. To len vopred ako vysvetlenie pre tých, ktorí by za tým hľadali niečo iné.

O tom, že by som rada pomáhala v nemocnici, som uvažovala už skôr. Nepodarilo sa mi však nájsť podrobnejšie informácie, ako by som sa mohla stať dobrovoľníčkou a ak človek takéto informácie nemá, ľahko sa mu na tento jeho zámer, inak ušľachtilý, v kolotoči každodenných povinností zabudne. Tentoraz mi pomohli Mladí saskári, ktorí na Facebooku zverejnili priamu výzvu pre dobrovoľníkov. Za výzvu im ďakujem, prijala som ju a prišla na úvodné školenie. To bolo zamerané hlavne na to, ako v nemocnici chrániť svoje zdravie a zdravie iných správnym používaním ochranných pomôcok a dezinfekcie. Počas školenia som ani len netušila, ako prínosné mi budú tieto rady v podstate hneď po nástupe, keď sa ukázalo, že som sa dostala do kontaktu s viacerými pozitívnymi a zdá sa, že bez ujmy. 

Nastúpila som do nemocnice, v ktorej doteraz dobrovoľníkov nemali. Vraj ich z nejakého neznámeho dôvodu nemohli prijímať. Nevymýšľala som a nechala sa zaradiť tam, kam usúdili, že ma potrebujú najviac – na interné oddelenie. V nemocnici som v živote (chvalabohu) neležala, takže vôbec neviem, ako to tam chodí. Nikdy som sa ani o nikoho nestarala, kto by vyžadoval osobnú starostlivosť. Všetko sú pre mňa teda absolútne novinky. Trúfam si povedať, že ak človek chce, nebojí sa spýtať, čo a ako má robiť a je lucidný, tak sa môže pomerne rýchlo a efektívne zapojiť do práce. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite