predstavte si nasledujúcu situáciu. Upadnete do bezvedomia, zobudíte sa a zistíte, že vám vyoperovali jednu obličku. Bol to totiž jediný spôsob, ako vás zachrániť. A teraz si predstavte alternatívnu situáciu – bezvedomie, zobudenie sa, odstránená oblička. Dôvodom jej odstránenia však bolo to, že to bol jediný spôsob, ako zachrániť život iného človeka. V oboch hypotetických situáciách je výsledok rovnaký v tom, že ste prišli o obličku a zachránili jeden život. Rozdiel je však v tom, čí život bol zachránený na úkor zásahu do vášho tela – váš alebo iného človeka. Boli by pre vás obe situácie rovnaké, ak by ste boli na mieste toho, komu odobrali obličku? Cítili by ste nejaký rozdiel? Považovali by ste oba zákroky za rovnako morálne a legitímne?

Teraz si predstavte inú situáciu. Vláda vyhlási lockdown v dôsledku pandémie covid-19. Ste staršou osobou s obezitou a ďalšími pridruženými chorobami. Ste tak veľmi rizikovou skupinou a ak sa covidom nakazíte, máte najväčšiu pravdepodobnosť skončiť hospitalizovaný a najmenšiu šancu na prežitie. Teraz si naopak predstavte, že ste mladý, zdravý človek s dobrou imunitou, napríklad aj dieťa. Ak sa covidom nakazíte, s najväčšou pravdepodobnosťou to nebude pre vás znamenať nič zásadné. V oboch prípadoch sa však v lockdowne musíte obmedziť a vzdať sa mnohých svojich práv a potešení. V prvom prípade však z lockdownu profitujete oveľa viac než v druhom prípade – chránite totiž svoje zdravie a život ako najcennejšie hodnoty, zatiaľ čo v druhom prípade chránite predovšetkým zdravie a životy iných. Alebo si predstavte skupinu nezaočkovaných a zaočkovaných. Poznámka: rozdelenie je zjednodušené, v reálnom svete je oveľa zložitejšie ľudí rozdeliť na „rizikových“ a „nerizikových“, hoci vek, zdravotný stav a očkovanosť sú významnými kritériami. Otázka však znie, či je morálne a legitímne, aby sa mladí, zdraví a očkovaní obmedzovali v záujme ochrany starších, menej zdravých a neočkovaných?