takéto chápanie štátu, dané okrem iného silovo legislatívne, veď platila taká zvrhlosť, akým bol článok štyri vtedajšej Ústavy o tom, že vedúcu úlohu v štáte ma Komunistická strana. A komu sa to nepáčilo, tak sa rýchlo zoznámil s predimenzovaným a život ohrozujúcim represívnym aparátom, deformovanou justíciou, výlučne štátnym vlastníctvom výrobných prostriedkov a iba štátom poskytovaných služieb, centrálne riadenej ekonomiky.
Zabudli sme, že to všetko viedlo k veľkému krachu socializmu u nás roku 1989. Teda, aspoň sme si to vtedy mysleli. Štyridsať rokov sú tri generácie občanov, ktorí si plne zažili radovánky socializmu a ktorí svoje spomienky odovzdávajú aj porevolučným pomaly už trom generáciám.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.