boris Kollár pred mesiacom v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou na margo pripravovanej novely zákona a dnes už schváleného nového covid automatu povedal, že vytvárame kategórie ľudí. Vraj sme to tu už raz mali – tí, ktorí nosili žlté hviezdy a tí, ktorí žlté hviezdy nenosili. Tvrdí, že nemôžeme uprednostniť zaočkovaných pred nezaočkovanými. Následne sa ohradil voči tvrdeniu reportérky, že prirovnáva očkovanie k holokaustu. Pravda však je, že prirovnal Židov prenasledovaných a vraždených nacistami počas holokaustu k osobám dnes nezaočkovaným proti covid-19. Takéto prirovnanie je nielen vrcholne necitlivé a perfídne, ale aj vrcholne nesprávne, nelogické a dokazujúce, že vôbec netuší, čo znamená neprípustné vytváranie rozdielnych kategórií ľudí a znevýhodňovanie niektorých z nich, teda neprípustná negatívna diskriminácia. Prípadne možno aj tuší, ale ignoruje to. Tak či onak si dovolím krátke objasnenie.

Slovo „diskriminácia“ pochádza z latinského „discriminare“, ktoré znamená „rozlišovať“. Dôležité je však to, že nie každé rozlišovanie je z právneho hľadiska negatívnou diskrimináciou a nie každé rozlišovanie je tak neprípustné a nezákonné. O neprípustnej negatívnej diskriminácii hovoríme vtedy, ak rozlišujeme určité skupiny ľudí, pričom niektorú z nich oproti ostatným znevýhodňujeme a nie je pre takéto negatívne rozlišovanie legitímny dôvod. Legitímny dôvod znamená zákonný, resp. oprávnený dôvod rozlišovania, pretože niekedy to, čo je napísané v zákone, nemusí byť v súlade s právom – ako napr. zákonom schvaľovaná diskriminácia Židov nacistami. To je však na dlhší príbeh vzťahu prirodzeného práva a pozitívneho práva a taktiež Radbruchovej formuly, ktorý si prípadne nechám na inokedy a zatiaľ ho ponechám na samoštúdium čitateľa.