Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Rudolfa Zajaca: Dajú sa robiť zdravotné reformy bez diskusií?

.rudolf Zajac .komentáre .komentár týždňa

Pri presadzovaní reformy 2002 – 2006 sme robili nekonečne veľa workshopov. Absolvovali sme stovky seminárov, prednášok a diskusných stretnutí, na ktorých nebolo nič neobvyklé, ak prišlo 300 či 400 lekárov alebo sestier.

ďalšie stovky diskusií sme robili s poslancami zdravotníckeho výboru alebo s poslancami všetkých klubov, koaličných aj opozičných. Pracovné raňajky s novinármi boli najmenej raz mesačne, dodnes mám odložených vyše 300 prezentácií, ktoré sme vytvorili preto, aby reforma zdravotníctva bola lepšie chápaná. Nevyhýbali sme sa ani vysokým školám, veľké posluchárne boli vždy nabité do posledného miesta. Po úvodnej prezentácii bol vyhradený rozhodujúci časový priestor na otázky a odpovede a na diskusiu. Tá bola niekedy veľmi ostrá, občas skoro osobná, ale nestalo sa, aby sme nejakú otázku ignorovali 

Novinári chodili k nám na ministerstvo veľmi radi a až na malé výnimky sa snažili informovať čitateľov o tom, čo sa dozvedeli, že bude nové. Samozrejme, že sa našli aj medzi nimi sem-tam neprajníci, ale aj tých sme pozývali, aby znovu prišli. Krátko pred hlasovaním o šestici reformných zákonov sme znova navštívili všetky poslanecké kluby s prezentáciami a na diskusiu. Najmä pri opozičných kluboch sme nemali na ružiach ustlané, ale to neprekážalo. Spomínam si, ako nám u komunistov ( vtedy boli v parlamente) dali aj chlebíčky. Tradícia sa nezaprela. Dnes je všetko inak. 

Ohlasujú sa jedna veľká reforma za druhou, ale nik poriadne nevie, čo sa vlastne bude diať. Nie sú dostupné žiadne rozumné informácie, pri tých istých veciach sa často iba menia názvy. Tak sa údajná reforma vtedajšej ministerky Kalavskej pod názvom stratifikácia bude teraz  volať optimalizácia siete. Andrea Kalavská kedysi halucinovala o tom, ako štát zredukuje nemocnice, úprimne povedané, nemá ako. Teraz minister Lengvarský, naopak, hovorí, že ani jedna nemocnica sa rušiť nebude. Inokedy hovorí, že musíme postavať aspoň dve-tri nemocnice, pretože tie staré majú vysoké prevádzkové náklady. Človek už nevie, čo bude. Mimochodom, nemocnice ani tak nezabíjajú prevádzkové náklady, to sú iba drobné výdavky,  oproti mzdám, ktoré na základe mzdového automatu musia vyplácať. Nie je žiadnou vzácnosťou, naopak, ak na mzdy míňa až 90 percent všetkých disponibilných zdrojov. Tým, že chcú zmenšovať počet lôžok, ale ponechať nemocnice, pripomína to skôr bonmot, ktorý sme kedysi s Petrom  Pažitným hovorievali: „žiadna efektivita neefektívnej električky sa nezlepší,  ak ju necháme jazdiť a iba vytrháme sedadlá“.  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite