návrh zapadá do nebezpečného rastu rozsahu a vplyvu štátu, ktorý sa odvíja od politického hladu po väčšom rozhodovaní a prerozdeľovaní. Živí aj mýtus obeda zadarmo a ilúziu „sociálne spravodlivých“ nárokov na darčeky z daní či odvodov a nerešpektuje ekonomické koncepty ako vzácnosť a podnikateľmi tvorené bohatstvo, z ktorého profitujú aj ostatní. Podkopal by tak tvorbu zdrojov, podporil ich spotrebu a prehĺbil problémy zadlžených verejných financií. Tie sa zväčšia, ak poslanci zatnú sekeru vytiahnutú ministrom financií, aj pre nepandemické výdavky vo výške 1 miliardy eur.
Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb pritom už v roku 2019 dosiahlo 63,75 percenta k priemerným mzdovým nákladom a od roku 2014 narástlo o 3,4 percentuálneho bodu. Zámer, ktorý zvýši celkové zaťaženie, je ekonomicky neospravedlniteľný. Napríklad nárast sadzby DPH z 20 na 25 percent by vo vyšších cenách spotrebiteľov zdvihol bremeno ľudí povinnými platbami o 1,6 percentuálneho bodu na 65,3 percenta k mzdovým nákladom. Práve DPH ako málo viditeľná a pre vládu efektívna daň účinne živí rast štátu. Popri pozitívom návrhu na presun odvodov zo zamestnávateľov na zamestnancov narážajú ďalšie návrhy na zjednodušenie na vyššie zaťaženie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.