Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Valášek z PS: Moje obavy o Pláne obnovy spadajú do dvoch kategórií

.tomáš Valášek .komentáre .spoločnosť

Mohlo to byť oveľa horšie. Trochu sa desím predstavy, že by Plán obnovy písalo ministerstvo financií pod súčasným vedením. Niekto na Twitteri zhruba pred rokom zažartoval, že Plán obnovy netreba písať, stačí facebooková anketa. Nám to vtedy v koalícii nepripadalo smiešne, pretože sme v tejto obave reálne žili.

head_photo

nakoniec sa témy chytil Edo Heger. Absolvoval som s ním hodiny rokovaní k téme, ešte ako zástupca strany Za ľudí v pracovnej skupine. Tá mala z dlhého zoznamu reforiem vypracovaných ministerstvom a externými expertmi vybrať tie, ktoré ministri a ministerky reálne vedia a chcú zvládnuť v tomto volebnom období. Vtedajší minister financií nenanucoval priority OĽaNO. Najväčšie investície idú popri zdravotníctve do dopravy a školstva, rezortov pod kontrolou Sme rodina a SaS. Nehovorím, že to neprinesie vlastné problémy – najmä to prvé – ale ponúkam to ako príklad, že Heger ustrážil expertnú predstavu pred prílišným politikárčením.

To neznamená, že Plán obnovy nemohol byť lepší, v niečom zásadne lepší. Moje obavy spadajú do dvoch kategórií.

Plán obnovy má relatívne dobre rozpracovanú investičnú časť – kam majú peniaze ísť. Menej však vieme o zvyšných komponentoch reformy, ktoré síce nič nestoja, ale môžu v konečnom dôsledku investície znehodnotiť. Jeden príklad za všetky: nemálo peňazí pôjde na stavanie nemocníc, čo asi všetci schválime. Menej vieme o tom, ako chce vláda zmeniť financovanie zdravotníctva, aby štát nemusel nemocnice každých pár rokov oddlžovať. Lebo ak sa v tomto nič nezmení, tak ani na údržbu tých nových budov nebudú peniaze a po pár dekádach sme tam, kde sme boli.

Druhá obava sa týka absencie investícií do dvoch oblastí – kultúry a poľnohospodárstva.

Mnohé krajiny našli aj peniaze, aj vôľu investovať do kultúry a kreatívneho priemyslu; jednak pre dobro našej kolektívnej duše, ale aj z pragmatických príčin – práve väčší podiel kreatívnych umení na našom HDP môže byť odpoveďou na roboty, ktoré nás postupne vystriedajú za montážnym pásmi automobiliek. V slovenskom pláne obnovy nič o kreatívnom priemysle či kultúre nenájdeme. Keď som sa pýtal teraz už premiéra Hegera v parlamente, že prečo nie, odpovedal, že to sa dá financovať z tradičných eurofondov. No, dá. Ale nerobíme ani to.

Osobne veľmi ľutujem absenciu pozemkových reforiem. Máme najrozdrobenejšie vlastníctvo pôdy v regióne, ak nie v Európe. Bežná slovenská farma ťahá so sebou administratívnu záťaž v podobe spravovania stoviek a tisícov nájomných zmlúv, ktorú jej poľskí či maďarskí konkurenti nepoznajú. Scelenie pozemkov je projekt na dekády, ale vedeli by sme ho posunúť vpred napríklad digitalizáciou užívateľských vzťahov, nech sprehľadníme, kto a čo obhospodaruje. Ubralo by to na administratíve, znížilo priestor na subvenčné podvody. Na poľnohospodárstvo však z Plánu obnovy nejde nič – napriek uisteniam ministra Mičovského. Opäť raz ostáva na okraji politickej pozornosti.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite