na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že tu vystupujem len za seba samého. Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahraničnopolitickej situácie, ktorá nás, počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi vo svete, stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny zatiaľ nezažili.

Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely. Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie a predkladá nám za vzor autoritatívne a totalitné krajiny, ako sú Čína, Vietnam, najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana, dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas 40-ročnej vlády komunistickej strany, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér Fico s hrdosťou patril.

A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra, na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k najväčšiemu celospoločenskému vzopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite.