Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Zajac: Nemecká zmena čias

.peter Zajac .komentáre .názory

27. februára 2022, len tri dni po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz v nemeckom parlamente Zeitenwende, zmenu epochy.

slová Wende (obrat), Wendepunkt (bod obratu) vyjadrujú základný zvrat a používajú sa v posledných desaťročiach v mnohých oblastiach spoločnosti, politiky, kultúry. Slovu Zeitenwende (zmena čias) v Nemecku veľmi dobre porozumeli. V ňom spočívala nádej, ktorú vkladali do Scholzovej koalície. Pojem zmeny čias sa stal odvtedy v Nemecku kľúčovým slovom. Scholzova vláda však k zmene čias neviedla. Utopila sa v ustavičných verejných sporoch medzi sociálnymi demokratmi, slobodnými demokratmi a zelenými, ktoré Scholzovu koalíciu rozožierali a nakoniec požrali do tej miery, že nevedela uskutočniť takmer nič zo svojho pôvodného programu a musela predčasne odstúpiť. Doplatili na to v prvom rade slobodní demokrati; ich predseda Christian Lindner nemal nikdy osobnostné politické vybavenie, ktoré by mu umožnilo uprednostniť záujmy vlády pred záujmami vlastnej strany a svojimi osobnými záujmami. Odniekiaľ to vzájomné požieranie poznáme. Rovnako aj neschopnosť stanoviť si podstatné politické programy a projekty a uskutočniť ich. Aj cenu za neschopnosť, pád vlády a odchod do opozície. Mali by sme na to pamätať a nabudúce nevoliť strany rozvratu.

malá väčšina s veľkými ambíciami

Po predčasných voľbách v Nemecku sa dostali k moci dovtedy opoziční kresťanskí demokrati (CDU) so sociálnymi demokratmi (SPD). Tvoria vládu bez dvojtretinovej väčšiny, ktorá je v nemeckom parlamentnom systéme potrebná na ústavné zmeny, vládu s podporou malej nadpolovičnej väčšiny hlasov, zato s vysokými ambíciami a cieľmi. Merzova vláda, ktorá prešla v parlamente na druhýkrát, chce zásadné zmeny v ekonomickej politike, aby mohla prejsť z recesie k ekonomike rastu, chce novú zahraničnú politiku opierajúcu sa o nevyhnutnú dynamizáciu politiky Európskej únie a Nemecka v nej, o spoločnú trvalú podporu Ukrajiny, o hľadanie spoločných bodov s Trumpovými Spojenými štátmi a o jasný kritický postoj k Rusku ako mocnosti s neskrývanými revizionistickými a revanšistickými imperiálnymi cieľmi. A chce aj zmenu migračnej politiky, ktorá naráža na európske pravidlá. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite