Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bill Kristol: Čím nový pápež pripomína Karola Wojtylu

.bill Kristol .komentáre .téma

V súvislosti s voľbou kardinála Roberta Prevosta za 267. pápeža na stolci svätého Petra určite nie som práve ja kvalifikovaný na žiadne hlboké analýzy. Ale niečo poviem: nikdy mi nezišlo na um, že môj spoluobčan, Američan, bude pápežom.

a nie je to hocijaký Američan, je to fanúšik bejzbalu! Fotografie, ktoré ho zachytávajú na zápase White Sox v roku 2005 v Chicagu, naznačujú, že sa z tej hry tešil. Tu mi ale dovoľte krátku odbočku. Karl Barth, obdivuhodný protestantský teológ 20. storočia, bol veľkým milovníkom Mozartovej hudby. Jeden jeho slávny výrok znie, že keď anjeli hrajú hudbu Bohu, hrajú Bacha – ale keď si hrajú sami pre seba, takpovediac en famille, v rodine, tak hrajú Mozarta. V tomto duchu si rád predstavujem, že keď majú anjeli voľné popoludnie v nebi len pre seba, sledujú bejzbal. Pápež Lev XIV. by azda aj súhlasil, čo poviete?

Tak či onak, zvolenie pápeža vo mne vyvolalo spomienky na október roku 1978, keď na Petrov stolec zvolili poľského kardinála Karola Wojtylu – prvého za viac ako štyri storočia, ktorý nebol Talian.

Vtedy som o Karolovi Wojtylovi nevedel veľa a nemal som si to ani kedy zisťovať, pretože som vyučoval svoj prvý semester na University of Pennsylvania a zúfalo som sa snažil zostať aspoň o jednu vyučovaciu hodinu pred študentmi (nehovoriac už o dokončovaní dizertačnej práce).

Ale toto si pamätám: 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite