Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Tomáša Klvaňu: Systém potrebuje reformu, nie deštrukciu

.tomáš Klvaňa .komentáre .komentár týždňa

Globalizace změnila svět k lepšímu, ale ne bez následků. Přinesla růst a propojení, ale i nerovnost a odpor. Politici jako Donald Trump využívají hněvu „poražených“, ale nenabízejí řešení.

nástup nacionalistických konzervativců a antisystémových politiků není náhodný. Jde o reakci na problémy spojené s globalizací. Thomas Friedman, komentátor The New York Times, v 90. letech varoval, že pokud globalizační systém nebude schopen úspěšně začlenit i ty, kterým se mnohé integrační a liberalizační trendy nelíbí, tito lidé proti systému povstanou a mohou jej svrhnout. To povstání je tady.

Globalizace nemá přesné parametry a je dlouhodobým procesem. Lidé si pod ní často představují odlišné věci: někdo vidí Coca-colu, jiný iPhone, další oddělené záchodky pro translidi a někdo třeba umělou inteligenci. Historici rozlišují dvě hlavní fáze globalizace. První probíhala v letech 1870 – 1914 v západní Evropě a Americe, byla spjatá s vrcholem průmyslové revoluce a skončila sarajevským atentátem. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite