podľa Ústavy SR odvolaním, alebo demisiou premiéra padá celá vláda. Ja sa v tejto chvíli nezameriam na činnosť celej vlády, ale len na premiéra Roberta Fica a niektorých ďalších ministrov, ktorý jeho príbeh a pôsobenie dopĺňajú.

V parlamentnej demokracii je premiér podriadený parlamentu. V činnosti premiéra Fica však vidíme čím ďalej tým viac jasný príklon k autoritárskemu riadeniu krajiny, pričom necíti potrebu zodpovedať sa parlamentu a vláde. Najvypuklejšie sa to ukázalo pri jeho utajovanej ceste do Moskvy a stretnutí s ruským prezidentom Putinom. 

V tretí rok prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine, ktorá má doteraz státisíce nezmyselných obetí na obidvoch stranách, a za ktorou zostáva spálená zem, ktorá sa bude desaťročia obnovovať, premiér Fico cestuje do Moskvy, aby podal ruskému diktátorovi ruku. Slovensko sa o tejto ceste dozvedelo od srbského prezidenta Alexandara Vučiča, čo je už pohŕdanie slovenským parlamentom, vládou a celou spoločnosťou. Vo chvíli, keď celá Európska únia, s výnimkou snáď Maďarska, odsudzuje ruskú agresiu a stojí bezvýhradne na strane Ukrajiny, cesta Róberta Fica do Moskvy je faktickým vytláčaním Slovenska z priestoru EÚ.

Tieto autoritárske spôsoby vidno u premiéra Fica aj v detailoch - on odkazuje, čo sa bude diať v parlamente, on zaštiťuje ľudí, ktorí v mene vládnych orgánov vyhlasujú nekompetentné reči týkajúce sa napríklad Covidu, čo uráža lekársku a vedeckú komunitu a vnáša do spoločnosti rozvrat. Rovnako sa to týka oblasti kultúry, ktorú súčasné vedenie priviedlo k rozkladu a najväčšej kríze od novembra 1989.

V súvislosti s nedávnou návštevou premiéra v Moskve a následne zatajovanou dovolenkou vo Vietname sa otvára aj ďalší politický problém - a tým je únos vietnamského občana z Berlína. 

„V činnosti premiéra Fica vidíme čím ďalej tým viac jasný príklon k autoritárskemu riadeniu krajiny.“ 

V júli 2017 došlo k únosu vietnamského občana Think Xuan Thanka. Nemecké justičné orgány sú presvedčené, že Thank bol unesený z Berlína do Prahy a následne do Bratislavy, odtiaľ bol slovenským vládnym špeciálom prevezený zo schengenského priestoru do Moskvy, odkiaľ bol prepravený do Vietnamu.

Vo vietnamskej delegácii bol na palube vládneho špeciálu aj vietnamský minister pre vnútornú bezpečnosť To Lam, ktorý je dnes prezidentom Vietnamskej socialistickej republiky. Tento vtedajší vietnamský minister vnútra pred odletom rokoval vo vládnom hoteli Bôrik so slovenským ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom. 

Minister Kaliňák odmieta slovenskú účasť na únose, zároveň povedal, že verí, že slovenská strana nebola pri únose zneužitá. Krajská prokuratúra v Bratislave v apríli 2020 a opätovne v auguste 2021 žiadala orgány Vietnamskej socialistickej republiky o pomoc pri vyšetrovaní. Napriek viacerým urgenciám právna pomoc z Vietnamu neprišla. NAKA začala v súvislosti s únosom v marci 2022 trestné stíhanie voči ôsmim osobám, z toho siedmim členom vietnamskej delegácie, vrátane terajšieho prezidenta Lama a tiež voči bývalému poradcovi premiéra Fica, Vietnamcovi Quang Le Honga, ktorý je dnes už občanom Nigérie. Krajská prokuratúra v Bratislave však v apríli 2024 zrušila uznesenie vyšetrovateľa o obvinení ôsmich osôb z dôvodu jeho nezákonnosti a neopodstatnenosti a presunula prípad Úradu policajnej inšpekcie. 

Nemáme dôkazy o tom, že slovenská strana sa zúčastnila únosu vietnamského občana zo Slovenska do Moskvy. Ale ak by k takej účasti došlo, Moskva a Hanoj o tom isto dôkazy majú - a teda niektorí predstavitelia Slovenska môžu byť z ich strany vydierateľní. Zostáva samozrejme otázkou, prečo generálna prokuratúra, ktorá celý prípad dozorovala, v tejto veci napriek rozhodnutiu Krajskej prokuratúry v apríli 2024 nekoná a prečo súčasná slovenská vláda nežiada vietnamskú stranu znovu o súčinnosť pri vyšetrovaní, aby zmyla zo seba podozrenie z účasti na únose a teda na medzinárodnom terorizme. Utajovaná a priateľská dovolenka premiéra vo Vietname takýto záujem skôr nenaznačuje. 

V poslednom čase sa ku týmto skutočnostiam pridali výroky premiéra o pokusoch o štátny prevrat, o obviňovaní občianskych združení a opozície na účasti týmto smerom, čo môže naznačovať, že premiér a vláda chcú narastajúcu nespokojnosť občanov takýmito výrokmi zabrzdiť, alebo úplne zastaviť. Premiér pozná vývoj udalostí v rokoch 1994 až 1998, kedy pod tlakom opozície a narastajúceho občianskeho odporu došlo vo voľbách 1998 k zmene vlády. Premiér vie, že na Slovensku došlo k rozhodujúcim dejinným zvratom voči totalitným a autoritárskym vládam vtedy, keď sa spojili sekulárne a kresťanské sily. Mohli by sme spomenúť už voľby v roku 1946, ale najmä november 1989, zápas o zachovanie Trnavskej univerzity v roku 1992 a zmenu politického smerovania vo voľbách v roku 1998. Privodiť roztržku medzi týmito zoskupeniami, napríklad ústavnými zákonmi v morálno-etických otázkach, by preto premiérovi v zápase o zachovanie moci mohlo isto len pomôcť. 

Hore povedané nás vedie k presvedčeniu, že vláda premiéra Fica je v tejto dobe ohrozením medzinárodnej i vnútornej bezpečnosti Slovenska - a z toho dôvodu navrhujeme jej odvolanie.