Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ficova tajná správa – čo zatiaľ vieme a čo môže prísť v ďalšom kroku?

.juraj Rizman .komentáre

Existuje viacero indícií, že vládna moc robí kroky, ktoré sme v minulosti mohli sledovať v Rusku, Maďarsku, Gruzínsku, či niektorých ďalších krajinách.

premiér Fico informoval poslancov NR SR o tom, že Slovenská informačná služba získala závažné informácie o dlhodobom organizovanom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia SR. Podľa oficiálnej správy, ktorú služba poskytla médiám boli o zisteniach SIS informovaní príjemcovia zo zákona a služba udelila súhlas na informovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ústnou formou v takom rozsahu, aby nebol zmarený účel trestného konania.

Ak si zhrnieme, doposiaľ medializované informácie o obsahu správy zistíme, že Ficova tajná služba sledovala a odpočúvala organizátorov nenásilných občianskych protestov, ktorých cieľom je udržať Slovensko, ako demokratický a právny štát, plne integrovaný v EÚ a NATO.

Podľa doteraz medializovaných informácií je hlavným „dôkazom“ existencie organizovanej skupiny mail, ktorý jedna z organizátoriek protestov mala poslať skupine asi 120 ľudí z občianskeho sektora, kde navrhuje, ako by protesty „My sme Európa – nie Rusku!“ mohli do budúcnosti pokračovať. Mail, ku ktorému sa verejne prihlásila občianska iniciatíva „Nie v našom meste“  z Banskej Bystrice vytvorila umelá inteligencia a obsahuje návrhy možného postupu a časového plánu, ako by protestné hnutie mohlo postupovať ďalej, aby zväčšovalo tlak na Vládu SR.

Čo sa týka doposiaľ medializovanej údajnej plánovanej „destabilizácie“ Slovenska – dozvedeli sme sa, že okrem pokračovania nenásilných občianskych zhromaždení zvažovali niektorí aktivisti aj blokády  ciest a okupáciu vládnych budov. Teda nič, čo by sme tu už doposiaľ nemali – či už počas opakovaných protestov autodopravcov, ktorí blokovali hraničné prechody, či centrum hlavného mesta, alebo počas mečiarizmu, keď poslanci demokratickej opozície a umelci v roku 1997 obsadili priestory Ministerstva kultúry SR na protest proti bačovaniu vtedajšieho ministra kultúry Hudeca.

Celý predmetný mail už dnes koluje po internete —  takže sa dá ľahko overiť, že ide o návrh, ktorý dlhodobo počíta s gradovaním akcií, ale udržaním nenásilného charakteru protestov. Zo všetkého, čo bolo doposiaľ k tejto téme zverejnené vyplýva, že viac ako destabilizáciu krajiny ide o návrh, ako pokračovať v legitímnom a legálnom občianskom hnutí.

Uvidíme, ako sa táto kauza bude vyvíjať ďalej. Už z prvotných informácií však jasne vyplýva, že tajná služba vedená človekom, ktorý je priamo prepojený na vládnu stranu SMER a pred voľbami sľuboval odporcom Smeru 110% pomsty aktívne monitoruje skupiny, ktoré využívajú práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky a politickú opozíciu. A to je mimoriadne vážna a nebezpečná vec.

Existuje viacero indícií, že vládna moc robí kroky, ktoré sme v minulosti mohli sledovať v Rusku, Maďarsku, Gruzínsku, či niektorých ďalších krajinách. Preto ak by sme vychádzali z predpokladu, že niekto kopíruje scenár, ktorý sa v týchto krajinách „osvedčil“, tak by po tejto „tajnej správe“ mohla nasledovať diskreditačná kampaň namierená na jednotlivých lídrov občianskeho sektora.

Ako taká kampaň vyzerala v zahraničí? Po úvodnej všeobecnej kampani proti „nepriateľským mimovládkam“, keď vládna moc politicky a komunikačne definovala cieľ a zahájila útok napríklad na politické zo zahraničia financované mimovládky, LGBTI organizácie, protikorupčné skupiny, tzv. Sorosovcov, atď (mimochodom túto kampaň vedie SMER, SNS a časť Hlasu už roky a aktuálne ju vedú už vyše roka aj z vládnych pozícií), prichádza ďalšia fáza. 

V tejto druhej fáze vládna moc, na ňu napojené médiá, ale aj provládne „aktivistické“ skupiny prechádzajú k útokom na konkrétne vybrané subjekty. Prvý takýto náznak sme videli minulý rok pri absurdnom útoku na Nadáciu Milana Šimečku. Dá sa očakávať, že niečo podobné, len s inými osobami obsadením uvidíme aj v tomto roku.  

No a v tretej fáze prichádza na rad diskreditácia zameraná už nie na organizácie, ale veľmi konkrétne na vybrané osobnosti občianskeho sektora. Áko to vyzeralo v zahraničí? Od označovania domov a kancelárií týchto lídrov stigmatizujúcimi a hanlivými označeniami (napríklad, že v tomto dome žije agent cudzej moci, alebo tu pracuje Sorosovec, atď), cez negatívne pôsobenie na rodinu (tlak na deti, prípadne vyhrážky rodinným príslušníkom, že ak ich príbuzní neprestanú s aktivitami proti strane a vláde budú oni prepustení napr. zo štátnej správy, úradu, či školy), cez obťažujúce a neustále kontroly, audity a nafúknutie, či úplné prekrútenie ich výsledkov (náznaky kriminalizácie, pokuty aj za triviálne drobnosti), až po skutočne tvrdé diskreditačné kampane (vymyslené obvinenia z nevery/promiskuity,  závislosti na alkohole, či drogách, či dokonca obvinenia z násilia).  V jednej balkánskej krajine takto napríklad bulvár obvinil známeho občianskeho aktivistu, že spreneveril peniaze a nedokáže vysvetliť, ako si kúpil svoje nové luxusné auto. Čo na tom, že žiadne nové luxusné auto nemal a obvinenia sa neskôr ukázali ako falošné. Škvrna a pochybnosti ostali...

Do akej miery a intenzity nátlaku na občiansku spoločnosť sa rozhodli ísť naši obdivovatelia Putina, Orbána a im podobných sa dozvieme už v najbližších týždňoch a mesiacoch. Tak, ako sme sa dokázali vždy postaviť za slobodné médiá, bude teraz treba podržať občiansku spoločnosť. Držme si palce priatelia – ide o veľa. 

Autor pracuje pre Post Bellum a občiansku Platformu pre demokraciu.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite