bol jedným z najlepších slovenských basgitaristov, už v 60. rokoch si našiel svoj pomerne ľahko rozpoznateľný tón. Bol majiteľom tučného basového zvuku, no po nástroji sa pohyboval s ľahkosťou a bravúrnosťou. Jeho hranie malo „drajv“ a ťahalo kapely dopredu. Tento dar najprv považoval za svoj hendikep. Pôvodne chcel hrať na gitare, ale ako spomína vo svojej knihe, skúsil zahrať akord, a znelo to divne a zle: „Ajaj, problém je inde: mám tučné prsty.“ Preto sa rozhodol pre basgitaru.
dežo a Marián
Fedor Frešo sa narodil 6. januára 1947 do hudobnej rodiny. Jeho otec bol slovenský skladateľ a dirigent Tibor Frešo, mama operná speváčka a hudobná redaktorka. Jeho prvou hudobnou láskou bol džez. „Či sa to bigbiťákom páči, alebo nie, celý život vo mne driemala láska z mladosti, pretože ešte pred rokenrolom som počúval džezovú hudbu, ale tú veselú a konzumnú, čiže dixieland,“ hovoril o svojej prvej záľube.
Neskôr sa k džezu vrátil, no podobne ako všetkých chlapcov zo šesťdesiatych rokov ho očaril bigbít. Od roku 1963 hral v amatérskych tanečných skupinách Nautilus, Blue Stars a Cabinet 112. Tajne. Na bratislavskom konzervatóriu, kde študoval kontrabas, mali bigbít zakázaný. Na base mu to šlo skvele. V roku 1966 ho oslovil Dežo Ursiny, ktorému sa práve rozpadli slávni The Beatmen. Páčilo sa mu, ako Fedor hrá na base a navrhol mu, aby spolu založili skupinu The Soulmen. Bola to jeho prvá profesionálna skúsenosť s hudbou. „Dežo ma rázne chytil za pačesy,“ povedal Frešo o svojej prvej profesionálnej skúsenosti s hudbou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.