adolf Hitler, ktorého len krátko predtým menovali za šéfa vlády, čo vznikla úplne legálne po demokratických voľbách, ktoré sa konali v novembri predchádzajúceho roku, využil príležitosť na to, aby zmenil systém. „Odteraz nijaké zľutovanie!“ hromžil. „Každého, kto sa nám postaví do cesty, odstránime.“
Hneď nasledujúci deň – na radu a neodbytné dobiedzanie Hitlera – vydal nemecký prezident dekrét „na ochranu ľudu a štátu“. Dekrét zbavil všetkých nemeckých občanov základných práv, ako je sloboda vyjadrenia a zhromažďovania, a umožnil, aby ich „preventívne zadržiavala“ polícia. O týždeň neskôr sa nacistom, ktorí tvrdili, že požiar parlamentu bol začiatkom masívnej zastrašovacej kampane zo strany ľavice, podarilo dosiahnuť v parlamentných voľbách rozhodujúce víťazstvo. Nacistické polovojenské jednotky a polícia začali zatýkať politických protivníkov a odvážať ich do koncentračných táborov. Krátko nato odhlasoval nový parlament pre Adolfa Hitlera také právomoci, ktoré mu umožnili vládnuť prostredníctvom dekrétov.
Po roku 1933 využil nacistický režim údajnú hrozbu terorizmu – podľa nacistov bol tento terorizmus namierený proti Nemcom a jeho zdrojom bolo svetové židovské sprisahanie. Po piatich rokoch utláčania Židov ich nemecký štát začal v roku 1938 deportovať. Dňa 27. októbra toho istého roku zatkla nemecká polícia asi sedemnásťtisíc Židov z Poľska a deportovala ich na druhú stranu poľskej hranice. Mladý muž menom Herschel Grynszpan, ktorého rodičia poslali do Paríža, dostal poštou zúfalú prosbu od svojej sestry – po tom, čo jeho rodinu vyhnali do Poľska. Kúpil si zbraň, vybral sa na nemeckú ambasádu a zastrelil jedného nemeckého diplomata. Svoj čin nazval pomstou za utrpenie svojej rodiny a svojho ľudu. Nacistickí propagandisti však jeho zúfalý skutok prezentovali ako dôkaz medzinárodnej konšpirácie Židov, ktorí pripravujú teroristickú kampaň proti celému nemeckému národu. Josef Goebbels využil atentát na diplomata ako zámienku na zorganizovanie udalostí, ktoré si pamätáme pod názvom Kristallnacht, „krištáľová noc“ – masívneho pogromu na Židov, ktorý zanechal stovky mŕtvych.
„Dekrét zbavil všetkých nemeckých občanov základných práv.“
Požiar Reichstagu ukazuje, ako rýchlo sa dá moderná republika zmeniť na autoritársky režim. Na politike výnimiek rozhodne nie je nič nové. Americkí otcovia zakladatelia veľmi dobre vedeli, že demokracia, ktorú vytvárajú, sa bude ťažko brániť proti človeku, ktorý by sa chcel stať tyranom, ktorý by sa chopil nejakej dramatickej udalosti a využil ju ako zámienku na zrušenie našich práv. Ako to pekne vyjadril James Madison, tyrania vzniká „pri príležitosti nejakej vhodnej krízy“. Požiar Reichstagu priniesol zmenu v tom, že ako katalyzátor transformácie režimu využil terorizmus. Do dnešného dňa pritom nevieme, kto požiar nemeckého parlamentu založil: bol to ten osamelý anarchista, ktorého nacisti popravili? Alebo, ako naznačuje nové bádanie Benjamina Hetta, spravili to sami nacisti? Veľmi dobre vieme len to, že požiar vytvoril vodcovi príležitosť na to, aby eliminoval opozíciu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.