donalda Trumpa vo svojej knihe Brooks spomenie len jediný raz, ale dá sa predpokladať, že hlavným motívom, prečo sa začal zaoberať tým, ako vzniká charakter, bol práve nástup človeka, ktorý má veľa talentov i schopností, no povedať o ňom, že má charakter, sa jednoducho nedá.
Brooks varoval pred zvolením Trumpa a dokonca podporil Clintonovú (pritom o jej charaktere tiež netreba mať ysokú mienku). Hoci motív písania tejto knihy je zrejme politicko-spoločenský, čitateľ môže pri čítaní celý tento kontext pokojne vypustiť a vnímať knihu ako návod na vlastné budovanie charakteru. Aj keď je to trochu paradoxné: lebo Brooks sa vysmieva rôznym motivačným knihám typu 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. A napokon sám ponúka čosi podobné. Jeho Kódex pokory, ktorý je v závere knihy, má 15 téz o tom, na čo život slúži a ako ho žiť v dnešnej dobe. Brooks pripomína, že morálna ekológia sa v posledných desaťročiach radikálne zmenila. Celé stáročia pred touto zmenou boli ľudia prirodzene povzbudzovaní k skeptickejšiemu pohľadu na svoje túžby, k uvedomovaniu si svojich slabín a k boju proti nedostatkom svojich pováh, a to tak, aby premenili svoje slabosti v silu. Lenže toto povzbudzovanie sa vytratilo.
zvláštny výber príbehov
No ešte predtým, než Brooks na čitateľa vybalí svojich 15 téz o pokore, ponúkne približne desať príbehov ľudí, ktorí úspešne budovali svoj charakter. Už samotný výber je prekvapivý – a dosť dobre vystihuje samotného Brooksa. Má povesť konzervatívneho komentátora, ale píše do liberálnych novín, je rozvedený, nie je proti manželstvám homosexuálov a ani k interrupciám nemá celkom vyhranený postoj... A tohto muža, ktorý sám nie je ľahko čitateľný, fascinujú zvláštni ľudia. Určite nevzbudzovali vždy len obdiv či úctu, dokonca niektoré ich vlastnosti či správanie v niektorých obdobiach života boli priam neznesiteľné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.