Len málokedy sa na Slovensku organizuje niečo svetové. A ak predsa takáto situácia nastane, väčšinou sa udeje v Bratislave. V septembri sa však niečo svetové udeje v Ružomberku. Ružomberok bude hostiť odborníkov z celého sveta na kongrese Rodina a médiá.

O cenzúre a fašistochDve zvláštne udalosti sa udiali minulý týždeň na slovenskej mediálnej scéne. V tej prvej zohrala hlavnú rolu Rada pre vysielanie a retransmisiu, stručnejšie licenčná rada,

Jon Krakauer – Útěk do divočiny. Nedivím se, že tenhle příběh Chrise McCandlesse alias Alexe Supertrampa zfilmoval Sean Penn a soundtrack k němu nahrál Eddie Vedder z Pearl Jam.

„Rozhodnutý ani jednou se neotočit, aby zbytečně nepanikařil, srdce mu tlouklo ve spáncích a tajga šuměla jako obří mořská škeble přímo u ucha. Zimu nevnímal. Nic víc než ten jeden krok, co měl před sebou, mu nesmělo do myšlenek.“

Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

Zrkadlo z HalifaxuHokej sa na dlhé roky stal našou náhradnou identitou. Bolo omamné považovať sa za svetovú elitu. Ale bolo to falošné. Po Kanade sme trochu smutní, ale aj trochu zdravší – sme na pevnej zemi.

Únor bílý, pole sílí. Za tento nápis na nástěnce dostal kdysi kamarád na gymnáziu ředitelskou důtku, protože měl přece připravit agitaci k Velké únorové revoluci. Komunisti začali před šedesáti lety občanskou válku v poválečném Československu.

SúdRozhodnutia súdov sa v slobodnej spoločnosti rešpektujú. Ale existuje miera, ktorá už nedovoľuje mlčať. Napríklad teraz. A vôbec nie je reč o škandalóznom prepustení ďalšieho mafiána.

„Tak vám prajem pekné voľné dni,“ lúčil som sa s kolegom z poľskej Gazety Wyborczej, kam v poslednom čase kde-tu niečo napíšem. „Aké voľné dni?“ ozvalo sa nechápavo z varšavského telefónu.

Neviem, čo presne spôsobuje, že niektorí ľudia majú väčšie sklony k úrazom ako iní. Sú takí šťastlivci, ktorí si za celý život raz rozbijú koleno, aj to v detstve na bicykli, a sú takí, ktorých keď zbadáte so sadrou na ruke, už sa ani nič nepýtate a rovno sa začnete smiať.