Minulý týždeň sa v Poprade uskutočnila Stredoeurópska hudobná akadémia. Je výsledkom spolupráce s renomovaným pražským festivalom Struny podzimu a jej témou bola „poučená interpretácia európskeho kultúrneho dedičstva“.

„Čo ja mám čo hovoriť o Bachovom diele: počúvať, hrať, milovať, uctievať a – mlčať!“ vyznal sa z obdivu k hudobnému géniovi Albert Einstein.

Nový šéfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanuel Villaume uvedie tento týždeň posledný z trojice programov, ktoré naštudoval v aktuálnej sezóne. Jeho meno a doterajšie účinkovania vzbudzujú očakávania, koncerty sú zážitkom, no krátky čas, ktorý má k dispozícii, núti byť skeptickým.

Skončili sa Bratislavské hudobné slávnosti. Aktuálny ročník bol na hudobné zážitky mimoriadne štedrý.

Poslanecký klub strany Smer-SD prispel predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi na stavbu stožiara pred budovou parlamentu sumou 5000 eur. Predseda Smeru Robert Fico prispel osobným darom 1000 eur.

V októbri si Slovenská filharmónia slávnostným koncertom pripomenie 60. rokov svojej existencie. História „starej dámy“ slovenskej hudby, ktorá je momentálne pre rekonštrukciu Reduty bez strechy nad hlavou, je zrkadlom nášho vzťahu ku kultúre.

Pravá ruka Daniela Lipšica, poslanec Gábor Grendel, hovorí o svojej politickej budúcnosti, situácii v hnutí OĽaNO po odchodoch poslancov, jeho postoji k Igorovi Matovičovi a Andrejovi Kiskovi, aj o vyšetrovaní vraždy a očakávanom politickom vývoji na Slovensku.

Festival Dni starej hudby ponúkol tento rok poslucháčom sakrálnu hudbu stredoveku a renesancie. "Hudba je ozvenou nebies, hlasom anjelov, rajskou radosťou, nádejou výšin, organom cirkvi, spevom vtáčat, oddychom všetkých žialiacich a zúfalých sŕdc, prenasledovaním a zaháňaním diablov," napísal na sklonku stredoveku istý francúzsky poet a hudobník. Čím je pre nás hudba týchto vzdialených období dnes?

Hosťom festivalov Večery novej hudby a Melos-Étos bol tento rok významný holandský skladateľ Louis Andriessen. Charizmatický hudobník, vyhľadávaný pedagóg a presvedčený ľavicový intelektuál zapálene hovoril o ideách, ktorých presadzovanie do praxe v strednej a východnej Európe fatálne zlyhalo.

Keď som v horúce piatkové popoludnie míňal v Komárne sochu jazdca, okolo ktorej už postávala skupinka policajtov, vôbec som netušil, v akom protiklade budú tento rok moje zážitky z festivalu Arcus temporum v maďarskej Pannonhalme s absurdnou spoločenskou realitou.