„Deň za dňom sa môj vonkajší človek rozpadá, a ten vnútorný, človek neba, sa rodí a rastie... Cítime na sebe jeho pohľad, a naše duše v okamihu ožívajú pod dotykom jeho prstu. Ten záblesk ohňa je naša samota; viaže nás však k naším bratom. To je oheň, ktorý od Letníc oživuje mystické Telo: Každý kresťan je zároveň pustovníkom i celou cirkvou... Zostáva nám poznať tajomstvo, že vaše srdce je mojou pustovňou, a že jediný spôsob ako môžem odísť na púšť, je niesť vaše bremeno a vám ponechať to svoje.“ Thomas Merton.

Výtvarník, spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák hovorí o tajomstve Veľkonočných sviatkov, absurdite ľudskej prirodzenosti Boha, jeho zmŕtvychvstania a blížiacich sa prezidentských voľbách, ktoré podľa Pastirčáka rozhodnú o budúcnosti Slovenska. Čím ho sklamal kandidát na prezidenta Peter Pellegrini a prečo spochybňuje jeho morálnu integritu?

„Neviem kto ma poslal na svet, neviem, čo je svet, neviem čo som. žijem v strašnej nevedomosti všetkých vecí. Vidím úžasné priestory vesmíru, ktoré ma obklopujú a som prikovaný v jednom kúte tejto nesmiernej rozlohy, no neviem, prečo som postavený na toto a nie na iné miesto; neviem ani to, prečo táto krátka chvíľa, ktorá mi je daná pre život, je mi určená práve na tomto a nie na inom bode celej večnosti, ktorá ma predchádzala, a celej večnosti, ktorá príde po mne. Viem iba toľko, že musím umrieť; ale čo najmenej poznám je smrť, ktorej neuniknem.“, Blaise Pascal.

Arcibiskup Róbert Bezák, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák s bratislavským farárom Leonardom Pawlakom s dvanásťročnou skúsenosťou života vo vojnovom konflikte reflektujú svojou optikou najdôležitejšie udalosti uplynulého roka. Delia sa s nami o kúsok súkromia v dnešný Štedrý večer a ponúkajú užitočnú víziu do najbližších rokov, ktoré môžu byť poznačené hlboko rozdelenou spoločnosťou a vojnou.

V prvom kole prezidentských volieb vyhral Ivan Korčok pred Petrom Pellegrinim o päť a pol percentuálneho bodu. To je dobrý základ pre jeho volebné víťazstvo v druhom kole, ale zároveň aj výzva na zvýšené volebné úsilie a mobilizáciu voličov. Ivana Korčoka podporili v prvom kole nielen voliči spolupracujúcich opozičných strán vrátane KDH, ale aj voliči Igora Matoviča, mnohí maďarskí voliči i ľudia bez straníckeho ukotvenia, ktorí mu vyjadrili podporu ako občianskemu kandidátovi.

Tento text vychádza bezplatne v rámci akcie Presvedč jedného nevoliča.

Každému je daný prejav Ducha, na spoločný úžitok. Pri porovnaní s našou bežnou skúsenosťou Pavlov ideál vzťahu medzi jednotlivcom a spoločenstvom, vyznieva trochu naivne. Nie je spoločenstvo skôr arénou, kde sa jednotlivec svojimi schopnosťami presadzuje na úkor toho druhého? Dbá viac o svoj úspech, než o spoločné dobro.

K oblastiam života, v ktorých pociťujeme krízu, akiste patrí i kríza rodiny. Čelíme tu istému paradoxu. Erotické vzťahy azda nikdy nemali takú priaznivú spoločenskú klímu. Muži a ženy sú spolu jednoducho iba pokiaľ ich to uspokojuje. To, čo sme získali na slobode, sme však stratili na stabilite. Vzťahy mužov a žien strácajú schopnosť prekonávať krízy a dorastať do zrelej vzájomnosti. Vytráca sa ochota vziať na seba zodpovednosť, obetovať svoju kariéru výchove deti. Vytvoriť stabilný bezpečný domov. Žijeme v dobe oslobodenia erotickej lásky, a predsa, to čo sa medzi ženami a mužmi deje, viac než radostný súlad pripomína svár pohlaví.

Prial by som si, aby ste zostali tou verejnou tvárou Slovenska, na ktorú sme boli hrdí. Dnes vieme, že nezostanete. Viacerí vaše rozhodnutie komentujú slovesom – vzdala sa. Nie je to pravdivé a nie je to fér.

Dnes bude reč o téme, ktorá je votkaná do naších tiel. Sme telá z tiel tých, ktorí nás predišli. Rastieme z hlbín času, ako koralový ostrov — generácia za generáciou: Ako deti svojiich rodičov, ako rodičia svojich detí. Sme spojení vzťahmi, čo trvajú od narodenia do smrti, ba trvajú i potom, keď tu naši rodičia už nie sú. Rodičia sa vo mne stali jedným telom: Ich spojenie je zapísané v mojom genóme. V tom vzťahu je skrytý istý paradox: Som plodom matky a otca. Som však zároveň i ktosi iný - jedinečná osoba nezávislá na rodičoch. Pochádzam z nich, no oni mi život nedali. Oni i ja pochádzame z jediného prameňa všetkých životov. Z neho pochádza ich i moje neopakovateľné bytie.