Sudkyňa Jana Dubovcová bola najhlasnejšou kritičkou Štefana Harabina a súčasných pomerov v justícii. Dnes jej za to hrozí disciplinárne stíhanie.

Poslanec a predseda Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkciíí Miroslav Beblavý chce, aby výbor preveril za akých okolností získal Štefan Harabín byt o 40% lacnejšie, ako bola jeho trhová cena. Výbor by sa mal zaoberať aj tým, že Harabínovi parkovanie v tomto dome údajne platí Najvyšší súd.

V polovici septembra budú členovia Súdnej rady opäť voliť predsedu Najvyššieho súdu. Dočkáme sa konečne nástupcu Štefana Harabina na kľúčovom poste justície?

Iba jedna Prezident Andrej Kiska odmietol s výnimkou jednej sudkyne všetky návrhy na ústavných sudcov, ktoré mu schválila parlamentná väčšina Smeru. Za sudkyňu Ústavného súdu Kiska vymenuje len doterajšiu sudkyňu Najvyššieho súdu Janu Baricovu, ktorú navrhol Štefan Harabin. Na ostatných kandidátoch prezidentovi prekážalo, že sa v ich prípade nedá potvrdiť, že by sa doteraz „objektívne preukázateľným spôsobom prakticky či teoreticky venovali ústavnému súdnictvu a ústavnému právu.“

Zmena v Súdnej rade Poslanci za Smer sa krátko pred voľbou predsedov Najvyššieho súdu a Sudnej rady rozhodli ovplyvniť pomery v Súdnej rade. Na ich návrh parlament z tejto inštitúcie odvolal sudcu Dušana Čima. Čimo je signatárom iniciatívy Za otvorenú justíciu, ktorá kritizuje Štefana Harabina a žiada razantné zmeny v justícii. Poslanci Smeru jeho odvolanie nezdôvodnili, iba poukázali na fakt, že svojich nominantov v Súdnej rade vymenil aj prezident Andrej Kiska.

Ústavný súd rozhodol, že práva dvoch ľudí zo skupiny Piťovcov boli porušené, a potom vyriekol, že aj v kauze Duckého zmeniek prišlo k porušeniu práva. A kto začal protestovať? Štefan Harabin!

Otvorený list Deväť sudcov Najvyššieho súdu kritizovalo v otvorenom liste svojho šéfa Štefana Harabina za jeho výroky na adresu sudcov Ústavného súdu. Predseda Najvyššieho súdu zaútočil na sudcov Ústavného súdu Ľudmilu Gajdošíkovú, Jána Lubyho a Ladislava Orosza pre ich rozhodnutie v kauze Duckého zmeniek.

Sloboda názorov je ohrozovaná z dvoch strán. Na jednej strane je obmedzovaná, a príkladov je veľa. Niektoré sú naozaj absurdné. Sudkyňa Helena Kožíková zažalovala Rozhlas a televíziu Slovenska za zverejnenie svojej tváre vo filmovom dokumente Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o slovenskom súdnictve za samovlády Štefana Harabina. Ten film je pravdivý a trpký, dnes oveľa trpkejší ako pred rokom. Lebo, ak vtedy aj bol o nádeji na spravodlivosť a kládol si otázku, či a ako ju možno dosiahnuť, dnes z neho vyžaruje beznádej, že na Slovensku je spravodlivosť nemožná a že je to trvalý stav. Mentálne pochádza trestné oznámenie vtedajšej členky Súdnej rady Kožíkovej „vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy“ z útrob komunistického režimu, pre ktorý bolo trestanie slobody názorov pracovnou náplňou.

Kauza Glance House nerozčúlila len novinárov a politikov. Pobúrení sú aj mnohí prokurátori, verejne to však nikto z nich nedal najavo. Kedy sa tí slušní konečne spämatajú a ozvú nahlas ako sudcovia, ktorí pomenovali praktiky Štefana Harabina?

Možnosť väzenia pre Zuzu Piussi, rozsudok v prospech Harabina v kauze jeho známosti s dílerom Sadikim a povinnosť Michala Kováča ospravedlniť sa Lexovi sa takmer nedajú komentovať. Je to hnus.