Pred hotelom som zbadala peknú mapu okolia Zvolena. Hneď mi padla do oka priehrada Môťová. Vybrala som sa tam pešo – popri rieke. Nie vždy som mala tú česť ísť po chodníku, občas bolo treba preliezť cez rôzne industriálne rúry či preskákať po kameňoch popod most. Po hodinovej prechádzke sa mi naskytol pohľad na priehradu.

Bežím ulicami Káthmandú a chytá sa ma panika. Panika stresová aj panika úzkostná. Sú dve druhy paniky. Tá, keď nestíhate niečo strašne dôležité a už je to piata strašne dôležitá vec v ten deň, čo ste nestihli, a potom panika, že už takto ďalej nemôžete, svet sa isto teraz hneď zrúti, všetci vás opustia, nikdy vám nebude dobre a prinajlepšom hneď zomriete – nie, nemýlte si to s depresiou, alebo sebaľútosťou – patrí to ešte do rodiny paník.

Mala som priam sviatočný pocit, keď som ako dieťa sedela pri telke, a na obrazovke sa objavil v tme svetelný kužeľ a z neho na zem spadol z neba Mr. Bean. V pozadí spieval anglický zbor tú krásnu melódiu, ktorá avizovala 20 minút totálneho záchvatu smiechu. Smiali sme sa všetci. Mama, tato, malá Terezka, ale ja asi najviac a občas som si aj cvrkla.

Veľakrát som si priala byť neviditeľná. Často z čistej voyeurskej rozkoše – sledovať obnažené ľudské životy zblízka, bez narušenia mojou prítomnosťou. Alebo vkročiť do slobodnej ríše zvierat bez obojstranného strachu. 

Pôvodne som chcela tento článok písať v tichu v nebi, ale výhľad na hory bol taký mocný, že sa mi nechcelo. A teraz je už neskoro, už zas trúbia. Predpokladám, že je viacero dôvodov, prečo sa v Ázii a hlavne v Indii a Nepále toľko trúbi.

„Winnetou, pozor! Sú za tebou!“ kričala babička na televízor, keď som opäť pozerala obohratú VHS-ku svojho obľúbeného seriálu. Indiáni boli pre nás niečo ako elfovia či Jánošík a zbojníci. Ani sa nečudujem, keďže si ich Karl May vymyslel.

Určite sa to dostalo aj k vám. Ak pracujete v korporácii, ste súčasťou strednej triedy a čas od času chcete urobiť „niečo pre seba“, museli ste naraziť na „mindfulness“. Kurzy všímavosti.

Vraj má mať každé dieťa právo na matku a otca, argumentujú aktivisti bojujúci „za rodinu“. Nepochopím však, ako niečo také chcú dosiahnuť protestovaním proti LGBTI ľuďom, ktorí sa u nás nemôžu ani zosobášiť. 

Veľké UFO chce zničiť Zem a Američania nás zachránia. Vyrastajúc v 90. rokoch pri telke bola toto moja jediná asociácia k výročiu vyhlásenia nezávislosti a vzniku Spojených štátov. Dnes toho viem síce viac, no Donald Trump a jeho pompézna oslava mi to UFO pripomenula.

Nááááááádych a výýýýýýdych. A náááádych a výýýdych. Jogín Deepak sa dvíha a krúti a motá, a dýcha tak hlasno že aj cez hučanie mora ho počuť až sem. Dávam si svoju obligátnu rannú palacinku s banánom a nutelou a k tomu čierny čaj. Na obzore v diaľke poskakujú delfíny. Deepak má teraz tvar akejsi striešky.