Vedieť kedy odísť a ako odísť je výsada nemnohých. Podať svedectvo tobôž. Platí to v politike, novinárčine, kdekoľvek. A keď sa súbežne dramaticky mení spoločnosť, stojí za to spozornieť. Juraj Špitzer napísal svoj dopis pred viac ako tromi desaťročiami. Je to nadčasové svedectvo. Osobný vzťah autora s adresátom, a pôvodne privátny charakter korešpondencie, pridáva ďalšiu esenciu.

Niektorí slovenskí europoslanci v stredu podpísali spoločný list, v ktorom odsudzujú vystúpenia poslanca Milana Uhríka (Republika) v pléne Európskeho parlamentu (EP), ako aj sériu jeho dezinformačných statusov, ktoré šíri na sociálnych sieťach.

Bratislavská Umelecká beseda zohrala v novembri 1989 významnú rolu. Tu sa uskutočnilo v nedeľu 19. novembra 1989 protestné zhromaždenie, ktoré viedlo k vzniku Verejnosti proti násiliu.

V sobotu 18. decembra si pripomenieme 10. výročie smrti Václava Havla. Milan Šimečka ho spoznal ešte v čase, keď sa Václav Havel vrátil z väzenia a nikto si nevedel predstaviť, že komunizmus sa zrúti a on sa stane prezidentom.

28. októbra 1918 vzniklo Československo vďaka vízii silných osobností. V roku 1992 sa spoločný štát rozpadol vinou toho, že sa dvaja kľúčoví politici nedokázali dohodnúť na jeho udržaní. Na obdobie od novembra 1989 po rozpad štátu spomínajú piati muži Novembra.

So záujmom som si prečítal rozhovor s Milanom Šimečkom a niekoľkokrát som nevyšiel z údivu. Dokážem pochopiť, že to ľavicového intelektuála ťahá k ľavicovým demokratom, lenže Robert Fico nie je ani ľavičiar, ani demokrat a už vôbec nie Európan. 

Prvého januára 1988 sa začala úplne nenápadne jedna z podpisových akcií, ktoré mali rozšíriť priestor slobody. Nakoniec sa z nej stala najväčšia podpisová akcia vo východnom bloku. Jej priebeh prekvapil samotných organizátorov aj komunistický štát.

„Podle mne česká společnost vždycky věděla, že nic jako esence ‚totalitarismu‘ neexistuje, stejně jako se málokdy v životě vyskytují zcela zlí či zcela dobří lidé.“

Pred 25 rokmi zomrel česko-slovenský filozof a spisovateľ Milan Šimečka. V čase normalizácie pracoval ako robotník a vyše roka strávil vo väzení.

Ján Langoš získal in memoriam ocenenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy od prezidenta Andreja Kisku. V knihe Ján Langoš: Strážca pamäti zozbieral Alexander Balogh výpovede tých, ktorí ho osobne poznali. Z knihy vyberáme niekoľko úryvkov.