Michaelovi Schumacherovi držia v týchto dňoch palce aj tí, čo ho nemali radi. Sedemnásobný šampión Formuly 1 je po páde na lyžiach v kóme.

Vrece zemiakov, mačka vo vreci... Ani po volebnom víťazstve Andreja Kisku väčšina komentátorov budúceho prezidenta nešetrí. Akoby voľby s tým obrovským náskokom aj tak vyhral len vďaka Ficovi a mohol gratulovať len a len jemu. Istý bratislavský „arbiter elegantiarum“ dokonca nazval jeho výsledok ako prekvapivý, vzhľadom na jeho „primitívne podnikanie“. Musela som sa zasmiať – známeho experta poznám a viem, že priviedol na mizinu frajerku aj so všetkými jej úsporami a potom ju opustil. No čo, chlapec má charizmu, nemusí primitívne podnikať ako nejaký Kiska... Takmer všade tie cynické, vlažné reakcie. Do mŕtvoly si každý kopne, ale do víťaza?

V jedno februárové predpoludnie prišiel Yves Bouvier do monackého sídla patriaceho jednému z jeho najlepších klientov. Očakával, že Dmitrij Rybolovlev, ruský miliardár a majiteľ futbalového klubu AS Monaco, mu vyplatí desiatky miliónov dolárov za nedávno získaný obraz od Marka Rothka s názvom Číslo 6 Violet, Vert et Rouge.

Pod lampu boli, Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Mária Smreková. Pod lampou hrali, Martin Valihora, Andrej Šeban

Pod lampu boli Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Mária Smreková. Pod lampou hrali, Martin Valihora a Andrej Šeban.

Hosťami boli: Jana Štúrová, psychologička, Mária Jasenková, detský hospic Plamienok, Péter Hunčík, psychiater

Hosťami boli: Jana Štúrová, psychologička, Mária Jasenková, detský hospic Plamienok, Péter Hunčík, psychiater

Rímska bazilika Santa Maria degli Angeli e dei Martiri je mimoriadne pôsobivá stavba, zvonka aj vnútri. Stojí neďaleko rímskej hlavnej železničnej stanice Termini, na Námestí republiky, a pri pohľade zvonka si človek nemôže nepovedať: No aha, ako šetrili omietkou, tak nešetrili tehlami...! Vskutku, je to obrovská tehlová stavba pripomínajúca skôr niečo ako... povedzme rímske kúpele... Bingo!! Sú to rímske kúpele. Diokleciánove.

Počas letných nocí sa rád bicyklujem v uliciach štvrti Pätsto bytov, v bratislavčine bez „ť“. Tichá štvrť postavená začiatkom šesťdesiatych rokov, rozprestierajúca sa medzi Karadžičovou a „Dulákom“ a medzi Záhradníckou a Prievozskou. Vyrastal som tam, na Budovateľskej ulici. Idúc na bicykli, míňam rady zaparkovaných áut, občas prejde psíčkar so psom, občas mačka, stále je to tichá štvrť. Štvrť môjho detstva, áno, ešte pred dvoma rokmi to bola presná štvrtina. Teda v prípade, že moje detsvo ešte trvá.

Keď som minule zazrela pri Ženevskom jazere Paola Coelha, spomenula som si na román Jedenásť minút, ktorého dej sa tu odohráva. Mária, hlavná hrdinka, sem prišla s vidinou lepšej budúcnosti. Legálna, ale psychicky a fyzicky náročná práca prostitútky ju však k splneniu sna nepribližuje. No ako každá správna rozprávka, aj táto sa končí šťastne.