Po troch rokoch náročnej rekonštrukcie sa exodus Slovenskej filharmónie skončil. Slávnostným koncertom v bratislavskej Redute sa v posledný januárový štvrtok prvý slovenský orchester vrátil do svojho domovského sídla.
„Každý páv svoj chvost chváli,“ mohol by povedať niekto. Preto hneď na úvod musím napísať, že v prípade môjho textu o Konvergenciách nepôjde o klasickú recenziu. Na to mi je tento festival violončelistu Jozefa Luptáka príliš blízky.
Ako päťročného ma zobrala mama k učiteľke violončela. Bol to jej obľúbený nástroj a keďže ja som bolo štvrté a zároveň posledné dieťa, tak mi nezostalo nič iné, než sa naň učiť hrať.
O dva týždne budeme poznať výsledok ďalšieho slovenského referenda. Vlastne, s najväčšou pravdepodobnosťou ho poznáme už dnes. Účasť voličov nedosiahne, tak ako v predchádzajúcich hlasovaniach s výnimkou jedného, nutných 50 percent. Smutná tradícia.
Podľa ústavy je všetko jasné: sme parlamentná demokracia a najväčšiu moc má parlament. Je to však naozaj tak? Kedy sa parlament správal ako mocná a kedy tak trochu bezmocná inštitúcia?
Ako rozopnutá, roztvorená rifľová bunda Mariána Vargu na obale jeho Konvergencií, také otvorené boli Konvergencie, ktoré už jedenásť rokov organizuje Jozef Lupták.
