Dnes večer sa v bratislavskom Nu Spirit Clube uskutoční diskusia medzi šéfredaktorom kontroverzného časopisu Zem a Vek T.E. Rostasom a známym aktivistom Jurajom Smatanom. Bez ohľadu na to, aké argumenty na nej odznejú, je jej samotné konanie chybou.

Skalní sú z pokračovania punkovej párty nadšení, no pre ostatných je opakovaný vtip o to otravnejší a menej zaujímavý.

Rozpomeňte sa, koľko máte oblečenia, ktoré ste už rok na seba neobliekli. Spočítajte, koľko máte vo svojom dome prázdnych miestností. Oživte si v pamäti reportáže o vyhadzovaní tisícok ton jedlých potravín v rámci Európy, Slovensko nevynímajúc! A teraz sa zamyslite nad osudom afrických migrantov, z ktorých mnohí nájdu smrť na dne mora. Chápem, že Európa nemôže celú Afriku privítať v Lampedúzii a presídliť ju do EÚ. Preto treba presadiť múdre riešenia situácie na africkej strane Stredozemného mora. Ale hovorme o utečencoch, ktorí sú už tu, lebo sú šťastne neutopení.

Prešiel viac než rok, odkedy Košice prestali byť „európskym hlavným mestom kultúry“. Opadnutý záujem verejnosti aj médií sa dnes v meste snažia oživiť poslední nadšenci, ktorí odmi

Django Django vydali jeden z najlepších albumov roka.

Na Slovensko sa téma odoberania orgánov čínskym politickým väzňom dostala len okrajovo. Komplexnejší obraz týchto praktík rozpráva skutočne odstrašujúci príbeh.

Minulý rok mu vyšla kniha, v ktorej opisuje hrôzostrašné praktiky v čínskych nemocniciach. Aj keď o odbere orgánov politickým väzňom prednáša po celom svete, obáva sa, že veľa nezmení. Americký publicista Ethan Gutmann.

Prítomnosť mamy v mojom živote bola vždy silným argumentom Boha o jeho láskavej starostlivosti. Mama je predsa ostrovom, kde sa dá kotviť, keď nás bičujú životné búrky. Áno, poznáme aj pojem krkavčej matky. Reportáže o nich v televíziách sú vždy sprevádzané trápnou poznámkou, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov. Inými slovami, teraz všetci hľaďte na obrazovku. Ale spomedzi všetkých je minimum takto zlyhávajúcich mám.

Sound & Color síce nedisponuje údernosťou, ktorá na debutovom Boys & Girls otvárala ústa dokorán, no napriek tomu nepodlieza nastavenú latku.

Na prvý pohľad to pôsobí ako šialený koncept, pri ktorom jednotný štýl písania písmen pozmení celú komunitu ľudí. V širšom kontexte a pri znalosti viacerých svetových príkladov však prvotný skepticizmus aspoň čiastočne opadá a z imidžu sa stáva jadro.