Uplynulý týždeň priniesol hrozivé svedectvo Moniky Jankovskej, Ábel Ravasz zase hodnotí politickú situáciu s hlavou v piesku a Robert Fico zase štekal na médiá.

Iniciatíva Za Slušné Slovensko sa ospravedlnila Igorovi Matovičovi za svoje tvrdenie, že im odmietol uvoľniť Námestie SNP na oslavy 30. výročia Nežnej revolúcie. Nebola to pravda.

Ale no tak... Matovič plánuje oslavovať 17. november na zabranom Námestí SNP a Truban zase tvrdí, že starí politici sa len hádajú. A k tomu ešte aj to globálne oteplenie.

Brno je taká malá Viedeň, hovorievalo sa a niečo na tom bude. Minulý pondelok a utorok mal môj syn zase prázdniny.

Stačilo málo a z pásavky zemiakovej sa razom stala vyslankyňa imperialistických agresorov. Počas niekoľkých dní nenápadne, zato hromadne obsadila oblasti Československa, ktoré hraničili s vtedajším západným Nemeckom. Našli ju nielen na poliach, ale aj okolo ciest, na námestiach, uliciach a dvoroch.

Som sklamaný. Boli sme lepší ako Wales a aj tak sme nevyhrali. Ak chceme postúpiť, zase len budeme musieť čakať na pomoc od iných. Teraz zrejme od našich susedov Maďarov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho centristický súper Benny Ganc sa zrejme ocitli v slepej uličke, pretože ani jeden nebude mať ľahkú cestu k zostaveniu vlády.

Vzorový príklad filmovej maniery. Diváci vydaní napospas režisérovej svojvôli. Skoro tri hodiny čistej samopaše: film bez príbehu, zato s pointou, ktorá nepoučenému divákovi vôbec nemusí dávať zmysel. A predsa...

Napriek vysokej uhorkovitosti tejto sezóny na mňa doľahlo veľa práce, takže sedím celé dni pri stole a píšem čierne guľôčky. Som tu sám, bude to taký opustený opus. Z domu vychádzam len na futbal a kúpiť si praclíkový croissant, lebo inak mi všetko a kedykoľvek donesú. V kuchynskej zásuvke mám hrubý herbár pestrofarebných jedálnych listov akejkoľvek proveniencie, stoicky čakajúcich na svoju príležitosť, pretože už tušia, že to zase vyhrajú Japonci s chladenými rezancami Hiyashi Chuka v sójovo-octovej omáčke so sušenými paradajkami, vajíčkom, jablkom, uhorkou, horčicou, morskými riasami, zázvorom, cibuľkou a sezamovými semiačkami. A nakladaný bambus. Totemo oishikatta de su.

Ach, ten New Yorker, zase rozkolísal americké literárne vody. Aby ste rozumeli: mať na stránkach tohto týždenníka poviedku alebo úryvok z románu neznamená len istý začiatok úspešnej spisovateľsko-publikačnej kariéry, je to omnoho viac, je to IT, čiže ONO. „Ono je,“ ako hovorieval môj dedo.