Kým český čitateľ slovenských médií (ja) má pocit, že slovenská politika prudko zrýchlila a možno dôjde k preskupeniu síl, slovenský čitateľ českých médií (vy) môže mať pocit českej ospalosti.

Tento týždeň sa končí v Českej televízii osemdielny seriál „Most!“ so sledovanosťou 1,2 milióna divákov. Na drsnú komédiu zo severného Česka je to skvelý výsledok. Už teraz z nej vzišiel objav, rómsky neherec Zdeněk Godla.

Toto sú tri správy o „neudalostiach“. Jedna je politická, druhá spoločensky významná a tá tretia je srdcervúca. Čo je to neudalosť? Hneď vysvetlím.

Pre dnešok pauza od politiky a súdov. Nasledujúci český príbeh je odzbrojujúcim spôsobom prostý – a tiež smutný a vypovedajúci o dvojakom metri ľudí v médiách. Ide v ňom o plagiátorstvo „jedného z partie“.

Tvorcovia titulkov v tom mali jasno dávno: „Slovenský islamista plánoval v Česku teroristický útok“. Teraz prebehol verejný trojdňový výsluch a prípad už taký jasný nie je: Možno je ten chalan vinný. Ale čo ak nie?

Česi majú dlhodobo vyššiu dôveru vo svojich sudcov než Slováci. Zvlášť vysokej autorite sa teší Ústavný súd. Dva príklady z minulého týždňa ukazujú prečo.

Dôchodca Jaromír Balda (71) sa v záverečnej reči prirovnal k hrdinovi: „Chcel som urobiť výzvu ako Jan Palach.“ Prvý Čech odsúdený za terorizmus je slabomyseľný. Ale nie toľko, aby nevedel, čo robí.

Nastal deň D a... Jaroslav Šaroch sa po štyroch rokoch vyšetrovania rozhodol neobžalovať premiéra Andreja Babiša, jeho rodinu a jeho manažérov. Nevieme prečo. Zaskočil tým aj svojich nadriadených.

Česká vládna „krízička“ sa najskôr tri mesiace vliekla, a potom sa náhle rozuzlila za deň. Sociálni demokrati navrhli do Babišovej vlády iného ministra kultúry a prezident oznámil, že ho ešte koncom augusta vymenuje.

Neviem, či to tak funguje na Slovensku, no v českej debate je okamžite jasné, kto je „Mirek Dušín“ alebo čo znamená „bobrík mlčania“. Je to jasné dokonca aj tým, ktorí nikdy nijakú foglarovku nečítali.