Skúškovali sme. Niekto mal maturitu, niekto ročníkové skúšky. Moji mali ročníkové skúšky z angličtiny. Báli sa.

Koniec školského roka je ako pohreb. Všetci už spomínajú iba v dobrom. Zabúdajú na ťažkosti a krivdy. Známky už nik nechce meniť, veď je to aj tak jedno a nik sa ich viac na ne nebude pýtať. Akoby tridsiateho júna padal dážď s nejakou čarovnou látkou, ktorá umožňuje zabudnúť.

Koniec školského roka sa neodmysliteľne spája s tým, čo žiaci a študenti veľmi nemusia – s koncoročnými písomkami. Je to taká zvláštna odnož všetkých ostatných písomiek. Tieto majú zvláštnu príchuť. 

Rozprávali sme sa s kamarátom, že ako sme pribrali, vekom zleniveli, a tak. Nuž a prišli sme k záveru, že žiadne diéty držať nejdeme, len trošku pošportujeme.

Ach, Španielsko! Tak ani tam som ešte nebola. Nevadí. Španielsko ovplyvnilo kresťanský svet možno viac, než chcelo a možno menej, než mohlo. Zástupy svätcov zo španielskeho kráľovstva, ktorí ovplyvňovali chod Európy a náhľady na ľudskosť, skúmanie a filozofiu, sú naozaj veľké. Pristavme sa hneď pri

Lujza de Marillac je superžena. Teda, nie je to žena z komiksov. Lujza je žena, ktorú si dnes môže dať za vzor veľmi veľa žien. A prečo? No, lebo Lujza.

Svätý Jozef je senzačný muž. Každá žena by takého chcela. Vezmime si už len to, že v evanjeliách nepovie ani jedno slovo.

Mám rada poľské dejiny. Možno preto, lebo som vyrástla na Pánovi Tragáčikovi a na trilógii Henryka Sienkiewicza. A tak sa mojím obľúbeným svätcom stal aj svätý Kazimír.

Keď sa povie „otcovia púšte“, naplní ma obdiv a túžba žiť životom týchto mužov. Keď sa však povie „stylita“, namiesto obdivu vo mne začnú kolovať rôzne pocity. Najprv však treba povedať, kto to ten „stylita“ vlastne je.

Mám rada pôst. Lepšie povedané pôstne obdobie. Nie, nie je to len o mäse ani o jarnej očistnej kúre. Je to o mne a Bohu. Svet sa spomalí, stíchne. A stíchne aj moje srdce.