Pre tri najväčšie strany dopadli nemecké voľby najhoršie od roku 1949. CDU 33 percent, SPD 20 percent a CSU 38 percent, čo je pre koalíciu celková strata takmer 15 percentuálnych bodov. Naopak, najviac získala pravicová (pri vzniku), respektíve krajne pravicová (teraz) strana AfD.
Nemci cez víkend vyberali svoj parlament. V predvolebnej kampani síce chýbali vybičované momenty, aké sme videli pri „brexitových“ voľbách v Británii a „antilepenovských“ vo Francúzsku, ale aj tak to boli najdôležitejšie voľby roku 2017. Rozhodovali aj o Slovensku či Európskej únii.
Fico, Sulík, Matovič, Danko, Kotleba, Bugár, Kollár, Procházka. Čo má absolútna väčšina týchto pánov spoločné? Odpoveď, že sú predsedovia strán, nie je správna.
Členovia SaS sa vyjadrujú k rozhodnutiu Richarda Sulíka vzdať sa funkcie šéfa strany a urýchliť voľby nového predsedu, v ktorých bude opätovne kandidovať.
Najnovší návrh Európskej komisie, ktorý má vraj pomôcť pri riešení utečeneckej krízy, je bizarný. A vyvoláva otázku: Kam sa pri spravovaní európskych záležitostí podel rozum?
