Za uplynulý rok som prechádzala cez Čadcu najmenej stokrát. Za priaznivej dopravnej situácie mi tých pár kilometrov trvalo dvadsať minút. Za štandardného stavu som Čadcu pretínala hodinu, niekedy aj dve. 

Ak je na svete dáke miesto stvorené na to, aby sa na ňom fotili pohľadnice a aby sa z neho posielali do celého sveta, tak je to ostrov Maurícius.

Nórsko je krajina usmiatych tvárí. Najmä tých ženských. Niežeby sa tam mužom žilo zle, to nie, ale v porovnaní so zvyškom sveta sa tam ženám výnimočne darí.

Videla som slovenského obrancu NHL, ktorý žije svoj americký sen, a to, čo sa deje na Slovensku, by ho nemuselo zaujímať. No domov odkazuje, že tiež by chcel stáť v piatok na námestí a reprezentovať Slovensko vo finále kľúčového zápasu za slušnosť.

Keď sme sa s frajerom dávali dokopy, najviac ma na ňom vydesila jeho profesia. Športovec. Keď som ho spoznala bližšie, zvažovala som trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Bol rok 1989. On stretol najkrajšie dievča. Dokonca mala prečítané všetky mayovky. Ideálna žena. To bude určite dobrodružná povaha.

Všimli ste si, že všetky deti veria na superhrdinov? Nielen veria, ony ich zbožňujú. Spiderman, Batman, Ironman, Nindža korytnačky. Nosia ich na tričkách, pyžamách, napodobňujú ich, zbierajú ich postavičky, pozerajú o nich rozprávky. Ani ja som ako dieťa nebola iná.

Na diskusiu prišlo asi 300 ľudí. Témou bola budúcnosť Slovenska. Diskusiu zvolala politická strana pre svojich sympatizantov. Piati politici sa posadili na pódium a odpovedali na otázky z publika.

Pri posteli mám hrubý zelený zošit. Píšem si tam zážitky. Keď mám chuť sťažovať sa, vždy ho vyťahujem a pripomínam si, aké fajné dni som zažila a že jeden nevydarený môj barometer vďačnosti nepokriví.

Keď začala vláda prvý raz venovať pozornosť znevýhodneným regiónom, bol rok 2015. Pokladala som to za skvelé rozhodnutie, ktoré môže prispieť na rekonštrukciu pomerov v regiónoch. Identifikovali okresy a na moje prekvapenie zložili aj kvalitný expertný tím z celého Slovenska.