Vždy, keď môžem, snažím sa dabingu vyhnúť aj za cenu toho, že nie všetkému budem rozumieť. Dabing je problém, ktorý dokáže zničiť akýkoľvek klenot. A nejde len o preklad, aj keď boli časy, keď síce vzdelaní prekladatelia, ale inak celkom bez rozhľadu, ešte aj ten Playstation prekladali ako hraciu stanicu. Dnes už k podobným nezmyslom nedochádza tak často, dejú sa však oveľa zásadnejšie skraty.

Vygooglil som si Listinu ľudských práv a slobôd tak, ako sú obsiahnuté v našej Ústave. Zaujalo ma hneď niekoľko vecí, najviac článok 10, odsek 1, podľa ktorého, citujem: „Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

Platia vám dosť? Viem, nepoznáme sa a v slušnej spoločnosti sa to nepatrí vôbec vyťahovať, ale veď o čo ide?

Popkultúra, špeciálne filmová, žiadnu uhorkovú sezónu nepozná. Naopak, práve teraz sa toho deje najviac. Od mája do konca augusta ovláda kiná sezóna blockbusterov, veľkých efektných hlučných filmov, na ktoré je radosť dívať sa. Premýšľať o nich veľa netreba, dôležitejším artiklom na predaj sú v nich však emócie.

Nórsko sa mi až dosiaľ spájalo predovšetkým s bizarnou extrémnou black metalovou scénou, ktorá v deväťdesiatych rokoch prešla od slov k činom a z v zásade neškodného estetického extrému urobila patologickú realitu. Vypaľovanie kostolov, ničenie cintorínov, vraždy, zlo, zvrátené nesystémové Zlo, ktoré nie je umierneným satanistickým „kontra-kultúrnym“ opozitom dobra, ale jeho popretím. Zlo bez srandy La Veyovského naivno-filozofického rozmeru, zlo, ktoré treba brať vážne.

Ľudia nie sú plytkí, len tak môžu pôsobiť kvôli tej hĺbke všade naokolo. Kto sme, odkiaľ prichádzame, čo nás poháňa, existuje Boh, kde sú hranice poznania a kde morálky? Umenie, náboženstvo a filozofia chrlia odpovede. Dobré, múdre, krásne, hlboké odpovede. Platón je ich plný, Biblia tiež, aj Homér, Villon, Bach, Leonardo a ktokoľvek ďalší z velikánov.

V týchto dňoch znova vychádza 300, zásadný grafický román Franka Millera a Lynn Varleyovej, ktorý môže v domácom prostredí fungovať ako dobrý príklad toho, prečo sa dá komiksom tak ľahko prepadnúť a prečo im zväčša prepadajú ľudia, na ktorých by to sotva kto povedal.

Transformers 3 (Transformers: Dark of the Moon), 3D pochopiteľne, sú síce aktuálne komerčne najambicióznejším filmom v našich kinách, ale to je na nich to najmenej zaujímavé.

Dospelí ľudia objavili svet videohier. Hrajú sa aj tí, ktorí by sa nikdy nenechali označiť za hráča ani fanúšika počítačových hier, teda hier, ktoré sa hrajú na počítači či inom špecializovanom zariadení. Čo sa stalo?

Nie, nechcem, nebudem, nesúhlasím, nepáči sa mi to, nepodporujem, neprihlásim, nepodpíšem, nedám, neprispejem. Mohli by sme tomu vravieť kritická metóda a ak sa to robí poriadne, s človekom to zamáva. Na konci mu zostane len viera, že ak bude treba skutočne konať, zachová sa správne, nerelativisticky, číro, bez ohľadov na racionalitu.