Je jednou z najstarších našich surovín. Nachádza sa minimálne v dvoch ľudových rozprávkach, má sympatické zastúpenie medzi porekadlami a dokonca zohráva kľúčovú úlohu v najväčšom zo slovenských mýtov o zbojníkovi, ktorého na Liptove zavesili na hák.

Ešte nedávno bol glutaman jedným z najväčších potrachov všetých vierozvestov zdravého stravovania. Dnes už je nielen naplno rehabilitovaný ako absolútne neškodné dochucovadlo, ale dokonca je aj zdrojom piatej chuti s tajomným názvom umami.

Dnes ho takmer každý na svete pozná a je samozrejmou súčasťou európskej kuchyne. Kedysi však táto malá čierna zošúverená gulôčka patrila medzi najdrahšie koreniny sveta. Viedli sa o ňu krvavé vojny a kynožili sa pre ňu národy.

Prechádzate sa po prímorskom talianskom mestečku, odvšadiaľ počujete čulú temperamentnú vravu. Keď sa miestnym lepšie prizriete, v rukách držia zvláštne, oranžové alebo žlté nápoje. Pomyslíte si, možno ten temperament bude v tom. A je to pravda!

Len ťažko by sme našli skromnejšiu a na podmienky nenáročnejšiu bylinku. Je trvácna, nepotrebuje skoro žiadnu starostlivosť a dokonca je aj mrazuvzdorná. Kedysi mala pažítku na záhradke každá poriadna gazdinka.

Je veľa jedál, ktoré majú zaujímavý príbeh a o ich vzniku sa rozprávajú legendy. Pri žiadnom z nich však neexistuje toľko rôznych verzií, ako práve pri uhliarskych špagetách – spaghetti alla carbonara.

Skrýva sa pred nami dobre ukrytá vo valci zo zelených listov, spod ktorých trčia akési zelenooranžové vlasy. Keď ju odbalíme, držíme v ruke šúľok plný krásnych žltých semien, ktoré citlivým ľuďom môžu pripomínať vytrhnutý ľudský zub.

Bez nich si už leto hádam ani nevieme predstaviť. Bucľaté sa na nás pozerajú na trhu z pultu a keď tieto rajské loptičky ovoniame, okamžite pocítime silu slnka, ktoré ich zafarbilo dočervena.

Kedysi učupená v záhrade alebo pri studni čakala na svoju úlohu v nedeľnej bublanine. Dnes sa už pokojne pretŕča na pultoch supermarketov, raz v oddelení zelenina, inokedy medzi ovocím. Práve sa začína sezóna rebarbory. „Ideme jesť lopúchy!“, kričali sme ostošesť a volali na rodičov. Keď k nám vyplašení dobehli – lebo vedeli, čoho sme schopní – našli nás v hlúčiku pri plote krútiť hlavami a rozhadzovať bezradne rukami.

Svadby, krstiny, promócie. Takmer žiadna oslava na Slovensku sa nezaobišla bez tohto menu, netrpezlivo očakávaného najmä mužskou časťou hostí. Na stole vždy so stopercentnou istotou pristál vyprážaný rezeň.