Očakávali sme, že 1. štvrťrok bude veľmi zlý, ale napriek tomu nás pokles HDP o

Je možné na Slovensku knihou rozpútať škandál? Asi nie. A je to škoda, najmä keď si autor knihy zaslúži našu úctu, no dopustí sa niečoho, čo sa nerobí. Reč je o najnovšej knihe kardinála Korca, vydanej v podobe odpovedí na 50 otázok.

Keď skončil v januári toho roku americký prezident George W. Bush v úrade, .týždeň sa tomu venoval na mnohých stranách.

Bracha Katz sa narodila v roku 1931 v Bratislave. Jej otec, jeden z vedúcich funkcionárov židovskej obce mal spoločne s jej strýkom na Suchom mýte obchod s delikatesami. Pani Katz pochádza z rabínskej rodiny. Preto ju veľmi mrzel kontext, v akom prvýkrát uvidela fotografiu detí, na ktorej je aj ona ako najstaršia z nich – druhá sprava.

Posledných pätnásť rokov pred novembrom 1989 som sa živil prognózovaním, t. j. predvídaním budúcnosti. Dodnes som hrdý na to, že som dávno pred 17. novembrom anticipoval vývoj. Že som bol pri tom, keď vznikala vízia „kritického množstva systémových zmien jediným úderom“, a keď sa subjekt týchto zmien identifikoval v podobe „ostrovov pozitívnej deviácie“, ktoré sa zlejú do mohutných sociálnych hnutí. Menej som však už hrdý na fakt, ako sa mi nepodarilo predvídať konkrétne spoločenské dianie v bezprostrednom víre ponovembrových udalostí. Bol som zaskočený väzenským problémom rovnako ako charakterom diania v našich podnikoch. Nejako podobne to bolo aj s problémom vzťahov Slovákov a Čechov, resp. maďarskej menšiny.

Príbeh lustrácií, podobne ako iné príbehy tohto typu, nemožno uzavrieť inak než bodkou. Tieto riadky píšem vo štvrtok 18. októbra 1990. Predvčerom som sa vrátil z Prahy zo zasadnutia najvyššieho orgánu Občianskeho fóra. Volá sa Kolégium a stretávajú sa na ňom všetci ministri a predstavitelia parlamentu za Občianske fórum s čelnými funkcionármi OF. Jedným z bodov rokovania bola téma lustrácií kandidátov na významné úrady, ktoré majú byť obsadené po komunálnych voľbách v novembri t. r.

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

Niekedy sa mlieko fasovalo v školách, pilo sa doma, na ulici, ale aj v práci. Tie časy sú preč. Mlieko u detí nahradili nápoje ako kola či džús. Dospelí majú tiež viac možností, ako mlieko nahradiť. Spotreba mlieka na Slovensku už dlhodobo klesá. Zdá sa však, že farmári a spracovatelia mlieka to nechcú akceptovať.

Je 9. jún 1988, chýrny míting P-T-S, zaplnený štadión Interu. Sergej Bubka skáče svoj ďalší svetový rekord 605 cm. V tom tak trocha zapadá stovka Američana Calvina Smitha, dvojnásobného majstra sveta na 200 m.

„Bŕŕŕ! To je ale hořké,“ povedal prezident T. G. Masaryk na pivovarskej výstave v roku 1929 o ponúkanom pive krátko po tom, ako doň namočil prst, olízal ho a odpľul si.