Očami Doroty Nvotovej
.dorota Nvotová
.časopis
.osobnosti
11.12.2011
S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti.
Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.