Opäť sedím medzi škatuľami. Koľký, hádam dvadsiatykrát? A opäť si vravím: ,Načo mi to všetko, preboha, je!’. Myslím že zlozvyk hromadiť veci vychádza z úzkosti a nestability. Človek si nachádza stabilné miesta v duši hromadením zbytočností, ktoré mu niečo pripomínajú, niečo evokujú, vo všetkom vidí živú bytosť (nielen v plyšových medvedíkoch, ale aj v šáločke či drôtiku), nič nedokáže prosto vyhodiť, a tak sa mu to kopí a kopí, až sa takýto úzkostlivý človiečik presťahuje do garáže, tam si to všetko pekne má, ľudia sa mu smejú, človiečik je šťastný, až kým nepríde čas na dospelosť. Potom sa z toho ide posrať.

Mala takmer tridsať a študovala druhú vysokú školu, keď režírovala svoj prvý film. Mala vyše štyridsať a dve adoptované deti, keď porodila syna. Hoci má nálepku, že točí ženské filmy, do kín práve prichádza jej nový film o mužoch Revival. Česká režisérka Alice Nellis.

Úplne na začiatku bola arizonská „pěvice“, krásna, ale nešťastná žena, snažiaca sa v kultovom českom westerne Limonádový Joe nájsť tú pravú lásku. V roku 1989 vznikla v Bratislave kapela, ktorá sa pomenovala podľa nej. Tornádo Lue.

Faktickým víťazom krajských a senátnych volieb v Česku sú komunisti. Aj keď nominálne skončili až druhí za ČSSD, ich dvadsať percent preferencií je šokom. Keby sa nereformovaným nástupcom bývalej štátostrany podobne darilo i v druhom kole volieb do Senátu (po uzávierke), vedno s ČSSD by mohli dať dokopy 49 mandátov, čiže ústavnú väčšinu. A z toho, najmä v nadväznosti na čoraz pravdepodobnejšiu možnosť predčasných volieb do Snemovne, poniektorým v Prahe už nabieha husia koža.

Reformnému tigrovi spod Tatier, ktorého v minulej dekáde oslavovali svetové médiá, pĺzol kožuch už dávno. Ani chrup mu neslúžil tak dobre ako kedysi. Radičovej vláda sa ešte snažila aspoň o pleťovú masku, no druhý Ficov kabinet mu definitívne dá poslednú ranu – takpovediac, ranu istoty (ako z paródií na smerácke predvolebné plagáty). Tak to aspoň vyzerá po tom, čo vláda minulý týždeň konkretizovala niektoré svoje ekonomické plány.

Je to zvláštny pocit, ktorý teraz my Česi prežívame. Senát, druhá komora nášho parlamentu, s definitívnou platnosťou odhlasoval, že si nástupcu Václava Klausa budeme voliť priamo. A napriek tomu, že to bude v takmer rovnakom čase, v akom si Spojené štáty budú vyberať medzi Barackom Obamom a nejakým republikánskym kandidátom, je tu u nás v Česku celá voľba ponorená v hmle.

Tak tento rok do Pasova. Česko-nemecké diskusné fórum sa ako väčšina akcií tohto druhu vyvinulo na celkom príjemnú cestovku. Mám to šťastie, že do okruhu ľudí, ktorí na výročné konferencie tohto vrcholného orgánu chodievajú, už takmer od začiatku patrím.

Už pomaly dvadsať rokov sýtia českú kinematografiu neprehliadnuteľné filmy nadaného a oceňovaného Jana Hřebejka (1967) – Šakalí léta, Pelíšky, Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem pádem, Nestyda, Kawasakiho růže, a teraz najnovšia Nevinnosť. Detektívka premiešaná s civilnou (rodinnou) drámou. Téma: aktuálna.

Nobelova cena mieru pre čínskeho politického väzňa a obhajcu ľudských práv Liu Siao-poa je trikrát dobrou správou. Jej prvý rozmer sa týka Západu, druhý samotnej Číny, a tretí Slovenska a Česka.

Ohlasy na tureckú telenovelu Tisíc a jedna noc sú u našich západných susedov oveľa chladnejšie než u nás. Nasadenie tohto titulu už od začiatku sprevádza veľmi negatívna publicita. Tlačová konferencia k jarným programovým plánom Novy bola plná komických výstupov. Jej manažéri sa celú polhodinu hádali s novinármi o tom, či je Tisíc a jedna noc telenovela alebo „romantický seriál“. Riaditeľ Novy Jan Andruško doslova „prosil“ novinárov, aby tento seriál vopred nezhadzovali. Z Bratislavy si dokonca zavolal Gorazda Sľaka, šéfa programu Markízy, ktorý na tlačovke predviedol niekoľkominútový monológ o tom, aký je tento seriál vynikajúci a úspešný. Českí novinári nevychádzali z úžasu. Zbytočné prekáračky zatienili všetko ostatné. Na druhý deň boli české noviny plné invektív na adresu tejto telenovely, kým iné udalosti zostali viac-menej nepovšimnuté.