Dvaja muži, ktorých nespája azda nič. Obidvaja majú síce svoju „zelenú“ agendu, ale ekologickí aktivisti ich napriek tomu buď necitujú, prípadne ich otvorene kritizujú. Jeden je náboženská autorita, hlava najvplyvnejšej cirkvi v dejinách, druhý ekonóm, ktorý prepočítava náklady globálnych politických tém. Jeden zdôrazňuje morálku, druhý ekonomické náklady. Benedikt XVI. a Bjørn Lomborg.

Tisícka e-mailov z klimatickej jednotky Východoanglickej univerzity, ktorú ukradol podľa všetkého ruský hacker, neodhaľuje nijaké celosvetové spiknutie klimatológov. Dokazuje iba, že aj vedci sú emotívni ľudia, ktorí si občas napíšu veci, aké nikdy nechceli publikovať a za ktoré sa po zverejnení hanbia. Podstatné však je, že ani jeden z ich výrokov nemožno považovať za spochybnenie prebiehajúceho globálneho otepľovania, ktoré je poháňané ľudskými aktivitami.



Verejná skepsa okolo globálneho otepľovania síce silnie, ale vedecký konsenzus je pevný: človekom zapríčinená zmena klímy je skutočná.

Tisíce politikov, úradníkov a ekologických aktivistov pricestovali do Kodane na celosvetový klimatický summit COP15 so siláctvom úderného komanda presvedčeného, že čo nevidieť zachráni svet.

Kľúčový summit ku globálnemu otepľovaniu sa blíži. Mnohých bojovníkov za drastické znižovanie uhlíkových emisií však zachvacuje panika. Začína byť jasné, že z nadmieru roztrubovaného stretnutia v Kodani nevzíde žiadna záväzná medzinárodná dohoda.

Od krachu kodanského klimatického summitu mnohí ukazujú prstom na čínske vedenie za to, že zablokovalo záväznú celosvetovú dohodu o potlačovaní uhlíka. Vzdor čínskej vlády však bol pochopiteľný a – nevyhnutný. Tí, ktorí rozhodujú o svete, by si mali prestať vylievať hnev: je na čase uvažovať o dômyselnejšej klimatickej politike.

Čo sa týka dobre mienených gest, Hodinu Zeme asi sotva niečo prekoná. S úderom pol deviatej večer takmer miliarda ľudí v 120 krajinách prejavila túžbu urobiť niečo s globálnym otepľovaním tým, že si na hodinu zhasli svetlá.

Už takmer desať rokov rozčuľujem klimatických aktivistov. K šialenstvu mojich kritikov doháňa najmä názor, že obmedzovanie uhlíka je liek, ktorý je horší ako samotná choroba - a že by vyšlo drahšie ako problém, ktorý má vyriešiť. „Veď hovoríme o konci sveta. Čo by mohlo byť horšie - alebo čo by nás mohlo vyjsť drahšie?", pýtajú sa.

V pompéznej argumentácii, hľadajúcej blýskanie sa na lepšie časy v najtemnejšej zo všetkých situácií, prišla klimatická komisárka Európskej únie k záveru, že vďaka globálnej hospodárskej kríze a recesii sa vlastne na všetkých usmialo štastie.

Všetci máme záujem na tom, aby sa klimatické zmeny zastavili. Najvyšší svetoví predstavitelia sa v decembri zídu v Kodani, aby uzavreli novú dohodu. Mali by naďalej sľubovať znižovanie uhlíkových emisií, keď tento sľub pravdepodobne zostane nesplnený? Alebo by mali znižovanie odložiť o 20 rokov?