Zamračený augustový utorok s nepríjemným dažďom robil zo škótskeho Glasgowa značne pochmúrne mesto. To však napriek tomu žilo dvoma veľkými udalosťami.

Keď zomierajú kone – dychčia Keď zomierajú trávy – vyschýnajú Keď zomierajú slnká – zhasínajú Keď zomierajú ľudia – spievajú piesne Velimir Chlebnikov

V piatok, 29. mája zomrel v Prešove člen Divadla Alexandra Duchnoviča Sergej Hudák. Bol to herec, ktorého sme obdivovali a priateľ, ktorého sme mali veľmi radi.

O francúzskom zákaze buriek a skúmaní nemeckých moslimov, o tom, ako Európska únia ohrozuje domáce zabíjačky a o novom džobe Joschku Fischera.

Zamračený augustový utorok s nepríjemným dažďom robil zo škótskeho Glasgowa značne pochmúrne mesto. To však napriek tomu žilo dvoma veľkými udalosťami.

John Mayall, krstný otec britského blues či biely kráľ čierneho blues. Legenda, ktorá aj po sedemdesiatke nahráva a koncertuje. Blues je hudba, ktorá každým pribúdajúcim rokom života dozrieva a Mayall je toho dôkazom.

Je 9. jún 1988, chýrny míting P-T-S, zaplnený štadión Interu. Sergej Bubka skáče svoj ďalší svetový rekord 605 cm. V tom tak trocha zapadá stovka Američana Calvina Smitha, dvojnásobného majstra sveta na 200 m.

„Bŕŕŕ! To je ale hořké,“ povedal prezident T. G. Masaryk na pivovarskej výstave v roku 1929 o ponúkanom pive krátko po tom, ako doň namočil prst, olízal ho a odpľul si.

„Proč žádná část toho mýho zasranýho života nedopadla dobře? To neví nikdo. Ani Bůh. Bůh má volno a čte si porno. Jo. Třeba to, co nafotila moje poslední holka.“ To sú slová René Plášila. Blíži sa k štyridsiatke, čaká na stanici v Jičíne, je celkom sám a vlak neprichádza.

Dívam sa z okna a nebo temnie. Čierne mraky. Blíži sa búrka. Takto to vyzeralo pred štyridsiatimi rokmi, keď sa blíži 21. august 1968. Zlomový dátum v živote mojej generácie. Odvtedy už bolo všetko pred augustom a po auguste. Tak ako pre našich rodičov pred februárom a po februári.