Cukor je diabol, biely jed, môže za všetko zlé, čo sa teraz vo svete deje. Aspoň taký má v poslednom čase imidž. Ale predstavme si poriadny zákusok bez cukru. Alebo ešte horšie. Predstavme si zákusok bez cukru na deň detí!

Kúpime si zmes orechov a ako na potvoru vždy sa navrchu usadia tie najväčšie čudá. Medzi nimi vyniká jedno, ktoré pripomína miniatúrny, vekom ošľahaný hnedý banán a chutí ako kokos. Voláme ho paraorech a nič na ňom nie je normálne.

Máme nádhernú krajinu, bohatú na vodné zdroje. Kam oko dovidí – samý potok, jazero, bystrina, priehrada či pleso. Len na stoloch a v reštauráciách to akosi nebadať. Po dobrej sladkovodnej rybe akoby sa na Slovensku zľahla zem.

Kam sa len človek na Slovensku pozrie, tam mu ponúknu vlastný, nefalšovaný, prírodou certifikovaný hamburger. Keď mu je málo, môže ho zajesť nejakým tým raw koláčikom. Je teda len otázka času, keď k nám pricvála aj pastrami.

Iný kraj, iný mrav. Zatiaľ čo my si servírujeme večeru postupne po jednotlivých chodoch, inde si tých jedál doprajú viac, ibaže v menších množstvách a podávajú ich naraz v malých mištičkách. Kochajú sa v tom

Už je to tu zas. Prichádza sezóna špargle a čaká nás ľúty boj, zžieravá dvojmesačná polemika o omáčke, s ktorou sa podáva. Pretože pri tej nejde o fazuľky. Ide o jednu zo základných omáčok francúzskej kuchyne – o tú holandskú.

Treba to povedať úplne zreteľne a nahlas. Nielen my Stredoeurópania vieme natlačiť kapustu do suda, a potom z nej žiť pol roka. Takisto, ak nie lepšie, sú na tom Kórejčania so svojím šťavnatým a hodvábne hebučkým kimči.

Je ráno. Najčerstvejšie ráno, aké na svete môže byť – sme v krajine vychádzajúceho slnka. Podávajú sa raňajky a na malý stolík priparkuje utešená lakovaná mištička. Človek zodvihne vrchnáčik a ovalí ho obláčik pary z polievky, ktorú tu volajú tak nežne – miso.

Každý špičkový šéfkuchár si tým prešiel. Bez výnimky. Najprv musel začať v prípravnej kuchyni, kde sa šúpe zelenina a predpripravujú sa suroviny. Tam ho naučili to najzákladnejšie z tohto remesla, pokiaľ mu to nevtĺkli do rúk už v škole – umenie krájať.

Zatiaľ čo u nás sa v päťdesiatych rokoch mäsiari realizovali v súdnych sieňach, v anglicky hovoriacich krajinách zostali pri svojom remesle a namiesto ľudí radšej vešali hovädzie. Na tých prvých sa dnes snažíme radšej zabudnúť, tí druhí zmenili celú steakovú kultúru.