...choďte niekam...za umením a kultúrou...do farebného sveta Fera Liptáka, kuknúť to najlepšie zo slovenského produktového dizajnu, počúvať nanovo Nirvanu, či nový album od Stroona, pozrieť sa na Izrael a Palestínu cez fotoaparát Josefa Koudelku, byť Inde so živelným Alexom Mlynárčikom, urobiť si aspoň predstavu o tom, aké to je žiť takmer rok v podzemnej stanici metra, pozrieť si film z obdobia augusta ’68, čítať to najlepšie zo slovenskej literatúry za uplynulý rok, aj počúvať rozprávanie režiséra Jara Vojteka.

Jeden z dookola sa opakujúcich argumentov čitateľov kníh Petra Tótha a Martina Hanusa je, že 80. roky predsa neboli 50. roky. Rozotomilá myšlienka.

Na nasledovníkov sv. Vincenta de Paul narazíte všade vo svete. Dokonca na Madagaskare! V bratislavskom Ružinove vystavali duchovné centrum tejto časti mesta. Na periférii pri letisku funguje nízkoprahová nocľaháreň De Paul. Pred rokmi som videl, ako zraneným ľuďom dodávali dôstojnosť v Útulku sv. Luizy de Marilac. Slovenských kňazov z tejto komunity stretnete aj v Hondurase.

Folklóru zasvätili život. Ako občania a reprezentanti tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku teraz odmietajú mlčať. Odborníci a ľudia spätí so slovenským folklórom sa pred voľbami spojili a spustili kampaň „Nie v mojom kroji“. Iniciatívu už podporili desiatky osobností.

Fedor Gál pripravil knihu sedemnástich výpovedí ľudí, ktorí si spomínajú na svojich posledných tridsať rokov, na čas roztiahnutý od Nežnej revolúcie až po súčasnosť. Ten čas priniesol mnoho dobrých a rovnako aj veľa zlých spomienok. Načo je dobrá taká knižka a kto má byť jej čitateľom?

Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Slováci a Česi – sme si podobní, ľahko sa nami manipuluje, trpíme neodôvodneným strachom a paranojou – aj takto nás vidia disident a novinár Ján Urban a politik Ivan Gabal.

TREBA ÍSŤ DO KINA na slovenský film ● TREBA POZNAŤ to najlepšie z Benátok, Berlína a Cannes ● TREBA REFLEKTOVAŤ AJ REKREOVAŤ SA v Nitre ● TREBA VIDIEŤ svet v zrnku piesku ● TREBA SA POZERAŤ V TELKE Budovy rozprávajúce o Slovensku

Fedor Gál a Martin Hanzlíček sa na počesť budúcoročného okrúhleho výročia Nežnej revolúcie rozhodli natočiť sériu rozhovorov, v ktorej rôzni ľudia opisujú pohľad na uplynulých tridsať rokov svojho života. V prvom z nich rozpráva novinár a pedagóg Jan Urban.

Pani Angelika je učiteľka informatiky na základnej škole v dedinke Buzica. Na štyridsiate narodeniny si od manžela vypýtala lego. Čudoval sa, ale sen jej splnil. Manželke daroval legendárnu stavebnicu. Vtedy ešte netušil, čo sa doma udeje.