Nechce sa mi tomu veriť. Čítam to raz, druhýkrát, pre istotu sa štipnem, potiahnem za ucho, nefunguje to. Ministerka Agnieszka Kozlowska-Rajewiczová, širšej verejnosti neznáma osoba, navrhla, aby za takzvaný nenávistný prejav proti gejom, lesbám a transsexuálom hrozili dva roky väzenia. Vyzvala ministra spravodlivosti, aby pripravil novelu trestného zákona. Vyzerá to tak, že ministerka je správny človek na správnom mieste, komentovala dianie Anna Grodzka z Palikotovho hnutia.

Neviem, ako skončilo dieťa v rozprávke Cisárove nové šaty po skončení rozprávky. Myslím, že ten dav, ktorému otvorilo oči a ktorý chvíľu volal s ním o cisárovej nahote, ho neskôr znenávidel. Nepovedalo totiž pravdu len o cisárovi, ale aj o dave. V živote môže mať to dieťa pokojne šedivé vlasy a tým cisárom môže byť mladý človek. Vek nie je zásluha ani poľahčujúca okolnosť. Ako v prípade Fedora Gála.

Michael Kocáb. Tajomný hrabě. Keď v osemdesiatom druhom vyšiel prvý album Pražského výběru Straka v hrsti, bola to udalosť, ktorá zatriasla krajinou, platňu pár dní po vydaní stiahli a cenzori zakázali. Predávala sa neskôr na čiernom trhu za priemerný mesačný plat, môj brat Marián zohnal nahrávku na Emgetonke, asi x-tú kópiu, šušťala tak zvláštne, až som si myslel, že je to umelecký zámysel a neskôr objavený čistý zvuk ma prekvapil.

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

Keď plače filmová hviezda, ktorá dostala Oscara, je to smiešne, no pochopiteľné: ona nevedela, či tú cenu dajú jej, preto bola vzrušená... No ak by to vedela dopredu – načo by plakala? Navyše, keby sama vymenovala porotu z preverených akademikov – a vlastne by Oscara dala sama sebe.

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

Mám nový gramofón. Nový gramofón znie už pomaly ako oxymoron, niečo ako nový prehrávač voskových valcov. Tomuto vynálezu však predpovedám napriek všetkým možným novým elektronickým hračkám triumfálny návrat a svetlú budúcnosť. A to aj napriek tomu, že sa takmer určite mýlim. Sám som netušil, čo to so mnou urobí. Právo výberu prvej prehrávanej platne dostal môj syn Vincko. Vybral Lomidreva, úžasné staré opusácke spracovanie, kde sa ešte deti neklamali tým, že sa im celá hudba nahrá za tri minúty v sekvenceri poslabšej kvality a všetko znie ako z linky Chemlonu Humenné.

Police: Reggatta de Blanc (A&M 1979)

Svet je zábavné miesto. Napríklad takí rozhnevaní bojovníci proti kapitalizmu, ktorí sú takí odvážni, že chodia v maskách, nedávno zablokovali stránku ministerstva spravodlivosti USA, lebo to si dovolilo zasiahnuť proti niekomu, kto zarába milióny dolárov na obchode s kradnutými vecami. Tomu sa hovorí pokrok – v mene boja proti bohatým sa bojuje za bohatých, ktorí nevytvárajú nič, len zarábajú na tom, že predávaju to, čo im nikdy nepatrilo.

Mário Gešvantner. Gešo, Geško, Gešuldo. Geschenk. Geschengen. Gešulec. Geštrúdla. Mariško, Maričuház. Alebo ak chcete, Gešabla. Vyberte si. Najčastejšie sa používa Gešo. Gešo sa rafinovane narodil v januári a ešte rafinovanejšie si vybral akurát rok 1972. Počkal si s potmehúdskym úsmevom prvých pár rokov, základňu strategicky umiestnil v Trenčianskych Tepliciach, odkiaľ začal dochádzať na trenčianske gymnázium.