Žiarska chata (1 325 m n. m.) je pekným a ľahko dostupným cieľom turistov v Západných Tatrách. Viac ako turistickú chatu pripomína pohodlný horský hotel.

Niečo sa v tom bujnejúcom štáte naozaj musí zmeniť. Vláda sa nie a nie prejaviť, že vie konsolidovať nielen zvyšovaním daní a odvodov či oberaním sporiteľov, ale i na strane výdavkov. A v tom Fico s Kaliňákom veľkolepo ohlasujú, že nás čaká totálna reforma verejnej správy, aká tu po roku 1989 ešte nebola. Výsledkom má byť menej úradov a úspory v stovkách miliónov eur. Naozaj?

Je proti politike záchran v eurozóne a kritizuje manažment dlhovej krízy zo strany Angely Merkelovej. Centralizáciu EÚ považuje za škodlivú a sklamalo ho, že postkomunistické členské štáty sa proti nej nestavajú razantnejšie. Nemecký ekonóm Roland Vaubel.

Patrí k najvýrečnejším kritikom centralizácie Európy. Riešenie našich nahromadených problémov vrátane vysokých dlhov vidí v decentralizovaní fiškálneho rozhodovania po vzore Švajčiarska. Konzervatívny britský europoslanec Daniel Hannan.

Zaoberá sa družstevnými spolkami, ktoré pred vznikom sociálneho štátu riešili sociálne potreby ľudí. Na Slovensko prišiel prednášať o tragédii spoločnej pastviny, no nečuduje sa našincom, že sú naštvaní na privatizáciu. Kanadský ekonóm David Schmidtz.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Už päť rokov dochádza prestížny švédsky gitarista Ulf Wakenius na Slovensko a s naším AMC Triom hráva ich vlastný repertoár. Prečo? Pesničky prešovských džezmenov sa gitarovému vikingovi s lyrickým cítením nesmierne páčia...

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Police: Reggatta de Blanc (A&M 1979)