Už pomaly dvadsať rokov sýtia českú kinematografiu neprehliadnuteľné filmy nadaného a oceňovaného Jana Hřebejka (1967) – Šakalí léta, Pelíšky, Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem pádem, Nestyda, Kawasakiho růže, a teraz najnovšia Nevinnosť. Detektívka premiešaná s civilnou (rodinnou) drámou. Téma: aktuálna.

V Česku na filmovom festivale dokumentárnych filmov dostala snímka Barmský VJ (video journalist) švédskeho režiséra Andersa Ostergaarda špeciálnu cenu Václava Havla.

Mattie Rossová trochu pripomína literárnu Zazie z metra Raymonda Queneaua, „drzaňu" par excellence. Ani jedna z nich si neberie servítku pred pusu, keď sa rozprávajú s dospelými, hoci sú tí dospelí aj nebezpeční, čudní, prefíkaní, hoci aj vyzerajú ako veľký chlap s jedným okom, hrubými spôsobmi a presnou muškou.

Česká dokumentaristka Helena Třeštíková patrí už desiatky rokov k tým, ktorí sú majstrami a nikdy „se neutnou“. Svoje filmy-projekty nakrúca desať-pätnásť-dvadsaťpäť rokov. I viac (ako sa ukáže v budúcnosti).

„To je tá ružová knižočka, ty môj zelený žabiačik?“ pýtal sa voľakedy vo vtipe šofér esenbáka, čo ho zastavil na ceste a chcel vidieť vodičský preukaz. Kto mal ružový preukaz, už bol nepopierateľne dospelý, kto mal zatiaľ iba ten zošitok v gumenom obale neopísateľnej farby, teda občianku, nemal celkom vyhraté, ešte ho brali ako decko. Hoci sa bránil veku primerane, čiže divoko.

Prvé pracovné kroky prezidentky Zuzany Čaputovej viedli tradične do Českej republiky. Večer sa z pódia prihovorila stovkám priaznivcom, ktorí ju v susednom Česku vítali.

O kultúre, kultúrnosti a občianskej vyspelosti národa svedčí všeličo. Určite aj snahy a schopnosti reflektovať vlastnú minulosť, objavovať ju a vyrovnávať sa s ňou prostredníctvom umenia, napríklad hraného filmu.

Milan Lasica má 70 rokov. O svojom vzťahu k nemu napísali Zdeněk Svěrák, Peter Zajac, Peter Lipa, Ján Štrasser, Michal Kaščák, Tomáš Janovic a Magda Vášáryová.

„Kdyby byl život šťastný, myslím, že bych nedělala filmy. Prostě bych jenom byla šťastná," hovorí česká režisérska hviezda par excellence Alice Nellis.

„Taková věc se stane jednou, dvakrát za život. To je první česká mezinárodní soutěž a první soutěž svobodného státu. A to uzavřelo jakýsi kruh, kde člověk odešel kdysi dávno a zase se pozvolna vrací zpátky,“ povedal Jan Kaplický (1937 – 2009),